Škótsky jelení pes

164 Škótsky jelení pes

Škótsky jelení pes má mať hlavu najširšiu v úrovni uší a smerom k očiam sa má pomaly zužovať. Papuľa sa smerom k nosu výrazne zužuje, má byť špicatá a pysky suché. Hlava má byť dlhá, lebka skôr plochá ako vypuklá, ľahko prevýšená nad očami, ale bez čelového sklonu. Lebka má byť pokrytá primerane dlhou srsťou, ktorá je mäkšia ako inde na tele. Nos má byť čierny, u modroplavých modrý a mierne poklesnutý. U svetlo sfarbených psov sa dáva prednosť tmavej papuli. Fúzu u škótskeho jelenieho psa má tvoriť hodvábna srsť, brada má byť pekná. Oči: Majú byť tmavé, poväčšine tmavohnedé alebo orieškovohnedé, svetlé oko je nežiadúce. Oko nie je veľmi vypuklé, s nežným výrazom kľude a prenikavým ak je pes vzrušený. Okraje viečok majú byť čierne. Uši: Majú byť vysoko nasadené, v kľude zložené ako u greyhounda, v afekte poskladané a zodvihnuté nad hlavou, v niektorých prípadoch polostojace. Postavené ucho je chybné. Najväčšou chybou je veľké, hrubé ucho, ktoré visí plocho pri hlave alebo je pokryté dlhou srsťou. Škótsky jelení pes musí mať ucho jemné a lesklé, na omak má pripomínať myšací kožuch. Má byť bez dlhej srsti alebo strapcov, ale často je striebornosivá srsť na uchu a na jeho konci. Pri každom sfarbení musí byť ucho čierne alebo tmavé. Chrup: Kliešťový alebo nožnicový skus. Škótsky jelení pes má krk dlhý ako u ostatných chrtov, príliš dlhý nie je potrebný ani žiadúci, pretože deerhound sa na rozdiel od greyhounda pri durení nemusí hrbiť. Nesmie sa ani zabudnúť, že hriva, ktorú by mal mať každý dobrý jedinec, opticky skracuje dĺžku krku. Deerhound potrebuje silný krk, ktorý mu umožňuje zadržanie jeleňa. Šija má silno vystupovať pri nasadení hlavy, hrdlo má byť bez podbradku a výrazné.

Predné končatiny: Plecia majú byť pekne šikmé, lopatky správne vzadu, nie príliš od seba vzdialené. Ťažké a strmé plecia sú veľmi vážnou chybou. Predné nohy majú byť rovné, široké a ploché. Žiadúce je široké predlaktie a lakeť. Trup: Telo a celkový dojem je u škótskeho jelenieho psa ako z väčšieho, štíhlejšieho greyhounda. Hrudník má byť hlbší ako široký, ale nie príliš úzky a plochý. Bedrá majú byť vyklenuté a spadajúce k nasadeniu chvosta. Rovný chrbát je nežiadúci, pretože je nevhodný na beh a okrem toho nevzhľadný. Zadné končatiny: Zošikmené, široké a silné, hrbolce panvových kostí ďaleko od seba. Kolená majú byť dobre uhlené a vzdialenosť od bedier k širokým a plochým pätám má byť veľká. Labky: Majú byť uzavreté a pevné, s dobre postavenými prstami a silnými nechtami.

Škótsky jelení pes má dlhý chvost, na začiatku silný, ku koncu sa stenčujúci. Koniec chvosta má byť 3.75 cm nad zemou. Keď je pes kľudný, má byť chvost zvislý alebo v miernej krivke. Pri pohybe, alebo pri vzrušení má byť nesený v oblúku, v žiadnom prípade nad líniou chrbta. Chvost má byť pokrytý hrubou drôtovitou srsťou, prekrytou dlhou hodvábnou. Strapce na konci chvosta nie sú na závadu. Stočený chvost je veľmi nežiadúci.

Srsť: Na tele, krku a končatinách má byť tvrdá a drôtovitá, dlhá 8 – 10 cm. Na hlave, hrudi a uchu je oveľa mäkšia. Malé strapce na nohách sú žiadúce, ale nemajú byť také veľké ako u kólie. Deerhound má byť huňatý, ale nie príliš osrstený. Vlnovitá srsť je chybná. Niektoré línie majú srsť zmiešanú z hodvábnych a tvrdých chlpov, čomu sa dáva na každý pád prednosť pred vlnovitou srsťou, ale správna srsť je hrubá, priliehavá, tvrdá a na omak drsná. Sfarbenie škótskeho jelenieho psa je vecou záľuby, ale bezpochyby tmavomodrosivá sa uprednostňuje, pretože ide spolu s kvalitou. Po nej nasledujú tmavšie a svetlejšie sivé, žíhané, uprednostňujú sa tmavé farby. Žlté a pieskovočervené sa cenia rovnako, najmä s čiernymi ušami a papuľami, pretože sú to farby najstarších známych McNei a Chestthill Menzies línií. Bielu zavrhujú všetci starí znalci, ale proti bielej náprsenke a bielym prstom, ktorá sa objavujú u väčšiny najtmavšie sfarbených psov, sa nedá veľa namietať. Čím je však bielej menej, tým lepšie, pretože deerhound je jednofarebný pes. Biela lysinka na hlave alebo biely golier sa má postihovať. V ostatných prípadoch sa treba snažiť bielu odstraňovať, i keď sa pripúšťa. Čím menej bielej, tým lepšie, aj keď biely konček chvosta sa objavuje aj v najlepších líniách.

Váha a výška: Ideálna je u psov 38.5 – 48 kg, u súk 30 – 36 kg, kohútiková výška nemá byť u psov pod 76 cm, u súk pod 71 cm.

Chyby: Uši hrubé, visiace pri hlave alebo husto osrstené dlhou srsťou. Stočený chvost, svetlé oko, rovný chrbát, kravské päty, mäkké nadprstia, rovné kolená, otvorené labky, vlnovitá srsť, ťažké a strmé plecia a biele znaky.