137 Pyrenejský horský pes
Celkový vzhľad: Pyrenejský horský pes je veľký, impozantný, mohutne
stavaný pes, ktorému nechýba istá elegancia. Chyby: ťažkopádny,
nedostačne ušľachtilý alebo podobný bernardínovi, novofundlandskému psovi
alebo leonbergerovi. Tučný, ospalý, ťažkopádny alebo naopak, nebezpečne
vyzerajúci pes.
Veľkosť: psy: 70–80 cm, sučky: 65–72 cm. Pri úplne typických psoch
sa toleruje odchýlka nahor 2 cm. Hmotnosť: psy: asi 60 kg, sučky: asi
45 kg.
Hlava: v pomere k výške nie príliš mohutná. Strany hlavy sú ploché,
lebka je mierne klenutá, výbežok medzitemennej kosti je zreteľný, v zadnej
časti je temeno zašpicatené. V najširšom mieste zodpovedá šírka hlavy
takmer presne jej dĺžke. V miernom oblúku je napojená dlhá, ku koncu
zúžená papuľa. Nie príliš ovisnuté pysky tesne prekrývajú spodnú
čeľusť. Sú čierne, tak ako aj sliznice alebo husto škvrnité. Ňucháč je
úplne čierny. Chyby: príliš ťažká hlava, príliš silné temeno, klenuté
čelo, výrazný stop, nedostatočne pigmentované sliznice, príliš ovisnuté
pysky, hranatý tvar hlavy. Vylučujúce chyby: ňucháč inej farby ako čisto
čierny. Oči: sú skôr malé, tmavojantárové, s čulým a pozorným
výrazom. Sú olemované priliehavými viečkami s tmavým okrajom a mierne
šikmé. Pohľad je nežný a zasnený. Chyby: okrúhle, príliš svetlé alebo
vystupujúce oči, ovisnuté viečka, agresívny alebo nepokojný pohľad.
Nedostatok pigmentu okolo očí. Vylučujúce chyby: depigmentované viečka.
Uši: nasadené vo výške očí, pomerne malé, trojuholníkové so
zašpicatenými koncami, visia plocho pri hlave, keď je pes vzrušený, sú
trochu nadvihnuté. Chyby: príliš dlhé, široké, stočené, poskladané
alebo príliš vysoko nasadené uši. Krk: mohutný, pomerne krátky, s nie
príliš výrazným lalokom. Chyby: tenký alebo príliš dlhý krk, príliš
vyvinutý lalok. Chrup: úplný, zuby zdravé a biele. Horné rezáky
prekrývajú spodné bez toho, aby stratili kontakt. Kliešťový zhryz je
povolený. Vylučujúce chyby: Predhryz alebo podhryz. Plecia: stredne šikmé.
Kohútik široký a svalnatý.
Trup: hrudník nesiaha príliš hlboko, ale je široký a dlhý. Rebrá sú
mierne klenuté. Chrbát je dostatočne dlhý, široký a pevný. Mierne
zošikmené kríže s vystupujúcimi bokmi. Nevýrazné slabiny. Chyby:
poklesnutý, vyklenutý alebo dopredu sa zvažujúci chrbát. Chrtovité brucho.
Končatiny: predné končatiny sú rovné, mocné a majú výrazné zástavy.
Osrstenie zadných končatín je bohatšie a dlhšie. Stehná sú svalnaté, ale
nedosahujú ďaleko dozadu. Široké suché päty sú stredne zauhlené. Na
oboch zadných končatinách sú dobre vyvinuté dvojité vlčie pazúriky.
Chyby: strmé päty, vtočené alebo vytočené končatiny. Vylučujúce chyby:
žiadne, jednoduché alebo zakrpatené dvojité vlčie pazúriky. Labky: mierne
podlhovasté, kompaktné, s mierne klenutými prstami. Chyby: príliš dlhé a
ploché labky. Chvost: pomerne dlhý, huňatý, so zástavou, v pokoji
spustený, uprednostňuje sa hák na konci chvosta, keď je pes v strehu,
zdvihne chvost a stočí ho nad chrbtom (vytvára kruh, „arroundera“
v reči obyvateľov Pyrenejí). Chyby: nedostatočne osrstený alebo zle
nesený chvost, príliš krátky alebo príliš dlhý, bez zástavy, v pohybe
nedostatočne zahnutý alebo neustále stočený do kruhu, aj keď je pes
v pokoji.
Osrstenie: husté a hladké, pomerne dlhé a mäkké, dlhšie na chvoste a na
krku, kde môže byť zvlnené. Srsť na nohaviciach je jemnejšia,
vlnovitejšia a veľmi hustá. Chyby: krátka alebo kučeravá srsť.
Chýbajúca podsada. Farba srsti: biela alebo biela so sivými (alebo
jazvečími), svetložltými, vlkosivými alebo oranžovými (hrdzavými)
platňami na hlave, ušiach a koreni chvosta. Najviac sú cenené fľaky
jazvečej farby. Niektoré psy majú fľaky na tele. Chyby: iné ako vymenované
farby naznačujú kríženie. Vylučujúce chyby: fľaky tvorené srsťou,
ktorá je čierna až po korienky.
Pohyb: napriek svojej veľkosti sa pyrenejský horský pes pohybuje veľmi
plynule, nikdy nie ťažkopádne, ale naopak veľmi elegantne, jeho zauhlenie mu
umožňuje neúnavný pohyb.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne
zostúpené v miešku.
