255 Akita
Krátky prehľad histórie: pôvodne boli všetky japonské plemená malé
alebo stredne veľké a veľké plemená vôbec neexistovali. Od roku
1603 v regióne Akita, Akita Matagi (stredne veľké medvediare) sa
používali ako bojové psy. Od roku 1868 Akita Matagi krížili s tosami a
mastifmi. Dôsledkom toho sa veľkosť zväčšila, no stratili sa znaky
charakteristické pre špice. V roku 1908 boli zakázané psie zápasy, no
toto plemeno zostalo zachované a vylepšované ako veľké japonské plemeno.
Výsledkom bolo, že roku 1931 bolo 9 vynikajúcich jedincoch označených za
„prírodné dedičstvo“. Počas 2. svetovej vojny (1939–1945) sa tieto
psy bežne používali ako zdroj kožušín pre vojenské uniformy. Polícia
prikázala odchyt a konfiškáciu všetkých psov okrem nemeckých ovčiakoch
využívaných na vojenské účely. Niektorí milovníci plemena sa snažili
obísť toto nariadenie krížením s nemeckými ovčiakmi. Po skončení
2. svetovej vojny sa počet akít drasticky znížil a existovali 3 výrazne
odlišné typy:
- Akita matagi,
- bojové akity,
- ovčiarske akity. Toto spôsobilo značné zmätky.
Počas procesu na obnovenie plemena po vojne Kongo-go, pes z línie Dewa,
ktorý mal charakteristické znaky mastifa a nemeckého ovčiaka, sa tešil
krátkej no mimoriadnej popularite. Vzdelaní milovníci plemena však
nepokladali tento typ za pôvodné japonské plemeno a snažili sa eliminovať
stopy cudzích plemien krížením s akita matagi za účelom obnovenia
pôvodného čistého plemena. Podarilo sa im stabilizovať veľké plemeno ako
ho poznáme dnes.
Celkový vzľad: veľký pes, dobrých proporcií, silnej telesnej stavby,
mohutný, druhotné pohlavné znaky správne rozvinuté, nekomplikovaný,
ušľachtilý a dôstojný. Dôležité proporcie: pomer kohútikovej výšky
k dĺžke tela je 10:11, sučky sú o niečo dlhšie ako psy. Povaha a
správanie: Akita je pokojná, verná, poslušná, inteligentná.
Hlava Temeno Lebka: v správnom pomere k telu, čelo široké s výrazným
stopom a čelovou brázdou, ale bez vrások. Čelový sklon: výrazný.
Tvárová časť Ňucháč: veľký a čierny. Mierne a difúzne chýbanie
pigmentu sa toleruje pri bielych jedincoch, čierna sa vždy uprednostňuje.
Papuľa: pri koreni hrubá a postupne sa zužuje, nie je však špicatá.
Chrbát nosa rovný. Chrup: silný, s nožnicovým zhryzom. Pysky: pevne
priliehajú. Líca: primerane vyvinuté. Oči: pomerne malé, skoro
trojuholníkové, primerane od seba uložené, tmavé; čím tmavšie, tým
lepšie. Uši: pomerne malé, hrubé, trojuholníkové so zaoblenými
špičkami, vztýčené a nesené mierne dopredu. Krk: silný a svalnatý, bez
laloka, v správnom pomere k hlave.
Telo Chrbát: rovný a silný. Bedrá: široké a svalnaté. Hrudník:
hlboký, predhrudie dobre vyvinuté, rebrá stredne klenuté. Brucho: dobre
vtiahnuté.
Chvost: vysoko nasadený, hrubý a pevne zrolovaný, nesený na chrbte.
Spustený chvost siaha až po päty. Končatiny
Predné končatiny Plecia: primerane šikmé a správne vyvinuté. Lakte:
pevne pri tele. Predlaktia: rovné so silnými kosťami. Zadné končatiny:
správne vyvinuté, silné, mierne zauhlené. Labky: správne vyvinuté, silné
a mierne klenuté. Pohyb: pružný a výdatný.
Osrstenie Srsť: krycia srsť tvrdá a rovná, podsada mäkká a hustá, na
kohútiku a krížoch trochu dlhšia, na chvoste je srsť najdlhšia. Farba:
červená, sezamová (červenoplavá s čiernymi končekmi), pásikavá a
biela. Pri všetkých farbách okrem bielej musí byť „urajiro“ belavá
srsť na bokoch papule a na lícach, pod spodnou čeľusťou a na hrdle, na
hrudi a na bruchu, na spodnej strane chvosta a vnútornej strane končatín.
Veľkosť: výška v kohútiku psy: 67 cm, sučky: 61 cm, odchýlka +/-
3 cm sa toleruje.
Chyby: každá odchýlka od uvedeného sa má posudzovať ako chyba, ktorej
hodnotenie priamo závisí od stupňa odchýlky;
- psy a sučky s opačným pohlavným výrazom,
- predhryz alebo podhryz,
- chýbajúce zuby,
- modrý alebo čiernofľakatý jazyk,
- svetlé dúhovky,
- krátky chvost,
- bojazlivosť.
Vylučujúce chyby:
- nie vztýčené uši,
- chvost nesený nadol,
- dlhá strapatá srsť,
- znaky na bielom podklade.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne
zostúpené v miešku.
