Problematika starnutia psa

Tak ako aj šteniatka, tak aj staršie psy majú v správaní isté špecifiká. Na rozdiel od šteniatok, staršie psy síce "pravidlá" chápu, ale z rôznych dôvodov nie sú schopné sa nimi riadiť. Čo môžeme očakávať, keď náš psík starne? Bežne sa traduje, že 1 ľudský rok zodpovedá 7 rokom psa. Môžme sa tým riadiť len orientačne, vo všeobecnosti platí, že veľké plemená sa oproti menším dožívajú seniorského veku skôr. Taktiež niektoré plemená sú dlhovekejšie ako iné. Na základe priloženého obrázku si môžete pozrieť približný vek Vašeho miláčika. Ak pes dosiahne vek 7 rokov, blíži sa k seniorskému veku. Mali by sme s našim veterinárom určiť najvhodnejšiu zdravotnú starostlivosť o psa počas jeho starnutia. U menších, respektíve dlhovekejších plemien môžeme pár rokov počkať.

Príznaky starnutia u psa

• Spomalenie - môžeme si všimnúť, že náš pes je narastajúcim vekom pomalší. Pomalšie vstáva a opatrnejšie chodí po schodoch. Všímajme si, či pri týchto úkonoch váha, alebo či majú na jeho pohyblivosť vplyv zmeny počasia. Môže to spôsobovať najmä u väčších plemien artritída. Objavuje sa v kĺboch, najčastejšie v nohách, a v chrbtici. Ďalšou príčinou môže byť znížená funkcia štítnej žľazy - hypotyreóza, ktorá sa dá pomerne úspešne liečiť.
• Šedivenie v oblastiach ňufáka alebo tváre. Niektoré psy ošedivejú aj v skoršom veku (u niektorých plemien, napr. vlčí špic, biela srsť v oblasti ňufáka je známkou pohlavnej dospelosti), väčšina začína šedivieť až koncom stredného veku (po 5 - 6 rokoch).
• Zhoršený sluch sa v podstate napraviť nedá, treba však najprv vylúčiť iné zdravotné problémy, ktoré by ho mohli spôsobovať, napríklad infekcie alebo cudzie telesá v uchu. Zhoršený sluch môžeme spozorovať tak, že psa v spánku ťažko prebudíme, alebo sa zľakne, keď sa k nemu priblížime zo zadu. Ak náš pes má tento problém, snažme sa ho chrániť pred nebezpečenstvom, napríklad automobilmi, cyklistami a pod. Pre lepšiu ovládateľnosť psa je vhodné nášho miláčika už v rannom veku učiť reagovať na nielen slovné ale aj posunkové povely.
• Zakalený zrak, alebo namodralé oči sa často objavujú vo vyššom veku. Psie oči majú v oblasti zreničiek namodralý priesvitný povlak. Je to prirodzený efekt starnutia, samotný zrak nie je v dôsledku povlaku zhoršený. Nezamieňajme si ho však so šedým zákalom, ktorý je biely a nepriehľadný.
• Svalová atrofia, alebo úbytok svalovej hmoty sa najčastejšie vyskytuje v oblasti zadných končatín - v stehnách panvových končatín. Úbytok svalovej hmoty môže byť spôsobený aj inými ochoreniami, preto sa radšej poraďme s našim veterinárom.

Problémy správania psa v dôsledku starnutia

• Úzkosť z odlúčenia je najčastejším problémom správania pozorovaným u starších psov. Pes, ktorý má strach z odlúčenia býva pri odchode svojho majiteľa nervózny, počas neprítomnosti sa správa deštruktívne, môže značkovať, či vyprázdňovať sa, štekať, alebo vyť.
• Agresivita u starších psov môže byť spôsobená rôznymi dôvodmi. Môže byť následkom zdravotného problému (artritída, bolesti zubov....), zhoršeného zraku či sluchu (prekvapený pes reaguje obranným reflexom), alebo zhoršenými poznávacími funkciami. Prítomnosť nového člena rodiny, či nového šteniatka môže viesť k väčšej podráždenosti najmä u dominantnejších psov.
• Znečisťovanie príbytkov môže mať zdravotné príčiny, alebo môže byť spôsobované napríklad strachom z odlúčenia. Zo zdravotných príčin to môžu byť ochorenia vedúce k zvýšeniu frekvencie močenia alebo defekácie alebo k strate kontroly nad funkciou močového mechúra či čriev.
• Fóbie z hluku sa prejavujú u citlivejších psov. Kognitívne dysfunkcie alebo zhoršená mobilita môžu viesť k neschopnosti starého psa vyhnúť sa zdroju hluku a tým pádom aj stresu z hluku.
• Zvýšená hlučnosť je častým sprievodným javom starnúceho psa. Môže vznikať v dôsledku strachu z odlúčenia, kognitívnej dysfunkcie, alebo ako prostriedok na získanie pozornosti (zhoršená pohyblivosť...).
• Nočný nepokoj - niektoré staré psy počas noci nespia a chodia po dome, poprípade brešú. Môže to byť zapríčinené bolesťami, častejšou potrebou vyprázdňovania, zmenou chuti do jedla a pod..
• Kognitívna dysfunkcia sa môže prejavovať aj tým, že starší pes môže strácať orientáciu aj v dôverne známom priestore, má zníženú pozornosť, nepoznáva známych ľudí, či členov rodiny.

Mnohé zmien v správaní starších psov sú spôsobené v dôsledku zdravotného stavu. Preto sa snažme každú zmenu konzultovať s ošetrujúcim veterinárom. Nevystavujme nášho seniora zbytočnému stresu. Trpezlivosťou, porozumením a starostlivosťou doporučenou veterinárom môžeme skvalitniť život nielen staršiemu psovi, ale aj nám.