Faraónsky pes je veľmi staré plemeno, jedno z najstarších vôbec. Nástenné maľby, reliéfy a plastiky s vyobrazením faraónskeho psa, ktoré boli nájdené v hrobkách Starých Egypťanov, sú staré až 5 000 rokov. V takmer nezmenenej podobe sa zachoval až do dnešných dní na ostrove Malta, kam sa v minulosti dostal z Egypta, zrejme pri obchodných cestách fenických kupcov. A tak, zatiaľ čo staro-egyptské chrty, ktoré lovili zver pre faraónskych vládcov, už dávno vyhynuli, na Malte sa stali pomocníkmi pre prostých ľudí - farmárov a to najmä pri love králikov.
U nás sa faraónsky pes stal najmä exkluzívnym spoločenským plemenom ale aj športovým psom, ktorý s veľkým nadšením prenasleduje návnadu na dostihovej alebo coursingovej dráhe.
Odkiaľ vlastne faraónsky pes pochádza?
Ako to v podobných prípadoch býva, neexistuje jednotný názor na pôvod tohto plemena.
Prvá domnienka vychádza z predpokladu, že faraónsky pes pochádza z Egypta.
V srdci Núbie ležia skalné chrámy Abu Simbel postavené za vlády Ramzesa II. v rokoch 1 290 - 1 224 pred našim letopočtom. V týchto chrámoch boli nájdené 3 zobrazenia veľmi podobné dnešnému faraónskemu psovi. Podobné vyobrazenia sa našli aj v hrobke Antefa II. z doby cca 2 300 pred Kristom.
Mnoho stredozemných plemien pochádza z afrického druhu psa Tesem, privezeného z Etiópie. Podoba boha Anubisa vychádza práve z tohto plemena. Tesem mal veľké stojace uči, štíhle nohy a vtiahnuté brucho. Z tohto plemena pochádzajú aj dodnes zachované plemená ako napr. ibizský podenko, kanársky podenko, portugalský podenko, alebo maltský kelb tal-fenek (v preklade "králičí pes").
Druhý názor považuje za krajinu pôvodu faraónskeho psa Maltu. Faraónsky pes podľa týchto tvrdení nepochádza zo psov dovezených z Egypta, ale z primitívnej rasy psov s odstávajúcimi ušami, ktorá sa v rôznych kultúrach vyskytovala už od staroveku v okolí Stredozemného mora. Podľa genetickej štúdie výzkumného centra Fred Hutchinson Cancer Research Center v Seattli publikovanej v roku 2004 kelb tal-fenek vznikol z psov rozličného pôvodu, teda nielen z etiópskeho plemena Tesem.
Anglický Kennel klub však pomenovanie kelb tal-fenek odmietol už v roku 1965 (neschválil v názve slovo "králičí"). Po niekoľkých rokoch akceptovala komisia pre štandardy FCI štandard pod názvom Faraónsky pes. Dnešný štandard je platný od 09. 08. 1999 s poznámkou, že originálna publikácia je datovaná z roku 1987. Ako krajina pôvodu je uvedená Malta, patronát má Veľká Británia.
Povahové vlastnosti faraónskeho psa
Faraónsky pes musel po dlhé tisícročia bojovať o prežitie s prírodou i človekom a preto sa týmto smerom vyvíjali, upevňovali a posilňovali jeho prirodzené pudy a inštinkty. Faraónsky pes je ostražitý a ak to považuje za nutné aj výhražný, ale nikdy nie agresívny či už voči človeku alebo iným zvieratám. V domácom prostredí sa so všetkými zvieratami dobre znáša, dokonca aj s mačkami. Je vyslovene priateľský k deťom. Voči neznámym dospelým osobám zachováva najskôr zdržanlivý a vyčkávajúci odstup a v tomto smere neznáša žiadny nátlak. Vyslovene nemá rád, keď cudzí človek k nemu pristúpi priamo, hoci v dobrom úmysle pohladiť ho. Okamžite protestuje odstúpením do bezpečnej vzdialenosti. Táto očividná neprístupnosť je mnohokrát chybne označovaná za plachosť. Je to však v prvom rade inštinkt a inteligentná obozretnosť, ktorá je zvlášť dominantná u súk ako u nositeliek života. Ak však dáme faraónskemu psovi dostatočný čas a priestor zoznámiť sa s novou osobou, miestom alebo situáciou, utvorí si vlastný názor a rozhodne sa samostatne. Tieto stále sa upevňujúce charakterové vlastnosti nebolo možné ani po niekoľkých generáciách potlačiť, či úplne odstrániť. Priaznivci faraónskeho psa to však ani nechcú, prajú si túto rasu práve takú typickú, čistú a pôvodnú, ako vždy bola, pretože práve tento povahový rys je neoddeliteľnou súčasťou ich fascinujúcej krásy. Majitelia Faraónov si však vážia ešte mnoho ďalších vlastností. Faraónsky pes je hravý, má zmysel pre humor a rád a často sa smeje. Angličania mu hovoria The Smilling Hound. Má neobvykle silný a výrazný prejav voči človeku, snahu byť mu maximálne zrozumiteľný a činí tak najmä mimikou tváre, postavením svojich veľkých pohyblivých uší a pohľadom jantárových očí. Je veľmi vnímavý, sleduje ľudí vo svojom okolí s veľkou pozornosťou a so zaujatím počúva ich rozhovory. Faraónsky pes je rád, keď sa s ním hovorí, s chuťou odpovedá a ak mu nie je venovaná dostatočná pozornosť, začína rozhovory sám. Hovorí sa o ňom, že rozpráva. Zvukový prejav u faraónskeho psa je ďalší silný výrazový prostriedok pre komunikáciu s človekom. Disponuje neuveriteľne bohatou škálou tónov, od hlbokých hrdelných zvukov až po vysoký piskot. Kombináciou týchto tónov rôznych dĺžok a intenzity vzniká množstvo špecifických zvukových variant, takže za krátku dobu spolužitia môžeme s Faraónom celkom dobre hovoriť.
Faraónsky pes je práve pre tieto všetky vlastnosti vlastne všestranne použiteľný. Podobne ako chrt je na závodnej dráhe, či coursingu náruživý a úplne popustí uzdu svojmu temperamentu. Pretože loví nielen zrakom, ale i sluchom a čuchom, žiadne iné plemeno sa mu v spoľahlivosti a hlavne chuti a radosti z behu a lovu nevyrovná. Treba však podotknúť, že jeho stavba ho v porovnaní s inými chrtmi nepredurčuje k závratným rýchlostiam. Silne vyvinutý lovecký pud faraónskeho psa má však svoje úskalia. Po celý život mu musíme zabezpečiť možnosť dostatočného pohybu na bezpečnom mieste.
Faraóna možno naučiť i poslušnosti, ale jedine s mimoriadnou trpezlivosťou a porozumením. Neznáša nátlak a dril. Na bežnú rutinu výchovy musíme zabudnúť, systém odmena - trest je absolútne nevhodný. Priviesť faraónskeho psa k poslušnosti nie je ľahké, svojho pána však bezvýhradne miluje.
