Orgánom sluchu a staticko-kynetického zmyslu sú uši. Sluch je u psov vysoko vyvinutý. Citlivosť psieho sluchu je v porovnaní s človekom niekoľkonásobne vyššia.
Pre príjem zvuku sluchovým orgánom je najdôležitejšia výška zvuku. Tá závisí od kmitočtu, tj. počtu vzdušných nárazov na ušný bubienok za sekundu. Čím je kmitov viac, tím je zvuk vyšší.
Zvukové vlny zvonku zbiera ušnica, odtiaľ prechádzajú vonkajším zvukovodom na bubienok, ktorý sa rozochveje. Chvenie bubienka prenášajú sluchové kostičky až do predsieňového okienka. Pohybom strmienka sa rozochveje perilymfa v predsieni. Chvenie sa šíri perilymfou k hrotu slimáka a cez bubienkové poschodie späť. Toto dráždenie vytvára nervový impulz, ktorý preberú nervové vlákna a odvádzajú ho do mozgu.
Sluchový orgán psa - ucho (Auris) sa skladá z 3 častí:
- vonkajšie ucho (auris externa)
- stredné ucho (auris media)
- vnútorné ucho (auris interna)
- Pes má ušnice ovládané 17 svalmi.
- Cvičený pes začuje slabý šelest zo vzdialenosti 24 metrov tak dobre, ako človek zo vzdialenosti 3-4 metrov.
- Vzpriamené uši zachytávajú viac zvukov.
- Pes ma takmer absolútny sluch.
- Uši taktiež spolupracujú s mozgom pre udržanie rovnováhy.
- Cvičený pes zachytí zvuk s hodnotou až 90 000 kmitov za minútu, pričom človek zachytáva zvuk do hodnoty 20 000.
