Americká akita (Veľký japonský pes)

344 Americká akita (Veľký japonský pes)

Krátky prehľad histórie: počiatok histórie veľkého japonského psa sa zhoduje s históriou japonskej akity. Od roku 1603 sa v regióne Akita používal“Akita Matagis” (stredne veľký pes na medvede) na psie zápasy. Od roku 1868 boli “Akita Matagis” krížené s tosami a mastifmi. Následkom toho sa plemeno akita zväčšilo, ale charakteristické znaky typické pre špice sa stratili. V roku 1908 boli psie zápasy zakázané. Plemeno napriek tomu prežilo, prospievalo a vyvinulo sa na jedno z najväčších japonských plemien. Deväť prvotriednych jedincov tohto plemena bolo v roku 1931 uznaných za “prírodnú pamiatku”. Počas druhej svetovej vojny (1939–1945) bolo obvyklé používať psie kožušiny na výrobu vojenských odevov. Polícia nariadila zabavenie všetkých psov okrem nemeckých ovčiakov, ktoré boli vyhradené pre vojenské účely. Milovníci plemena sa snažili obísť tento zákon krížením svojich psov s nemeckými ovčiakmi. Keď skončila druhá svetová vojna, boli počty akít drasticky znížené a existovali tri rôzne typy: matagi akity, akity na psie zápasy a pastierske akity. Pre plemeno to bola veľmi komplikovaná situácia. Počas obnovovania plemena po vojne získal krátku, ale mimoriadnu popularitu pes Kongo-go z línie Dewa. Mnohé akity z línie Dewa, ktoré svojím zjavom pripomínali mastifov a nemeckých ovčiakov, zobrali príslušníci armády so sebou domov do Ameriky. Akity z línie Dewa, inteligentné a prispôsobivé, fascinovali chovateľov v USA a počet akít a chovateľov tejto línie stúpal. Americký klub chovateľov akít bol založený v roku 1956 a Americký Kennel Club uznal plemeno v októbri roku 1972 (zápisy do plemennej knihy a účasť na výstavách). V tom čase neexistovala dohoda medzi japonským a americkým Kenel Club-om o vzájomnom uznávaní rodokmeňov, takže dovoz nových línií z Japonska nebol možný. Preto sa akity v Spojených štátoch vyvíjali odlišne ako v Japonsku. V USA tak vznikol vlastný typ so znakmi, ktoré sa od roku 1955 nemenili – Americká akita. Tento vývoj sa výrazne odlišoval od pomerov v Japonsku, kde sa akity krížili s matagi akitami, aby sa obnovilo pôvodné plemeno.

Americká akita je veľký, mocný, harmonicky stavaný pes, so substanciou a ťažkou kostrou. Široká hlava v tvare tupého trojuholníka, hlboká papuľa, skôr malé oči a postavené uši, ktoré sú vždy nesené dopredu a predlžujú tak líniu šije, sú charakteristickými znakmi plemena. Dôležité proporcie:

• pomer výšky v kohútiku a dĺžky je 9:10 pre psy a 9:11 pre sučky,
• hĺbka hrudníka je polovicou kohútikovej výšky,
• vzdialenosť medzi špičkou ňucháča a čelovým sklonom je v pomere 2:3 ku vzdialenosti od čelového sklonu po výbežok medzitemennej kos­ti.

Povaha a správanie: Americká akita je priateľský, pozorný, vnímavý, ľahko ovládateľný a smelý pes.

Hlava: masívna, ale v súlade s telom, v pokoji bez vrások. Hlava tvorí pri pohľade zhora tupý trojuholník. Temeno: ploché, medzi ušami široké. Mierna čelová brázda prebieha cez čelo nahor. Čelový sklon: dobre vyznačený, ale nie príliš príkry. Tvárová časť Ňucháč: široký a čierny. Nepatrný a rovnomerne rozptýlený nedostatok pigmentu je povolený len pri bielych akitách, ale čierna sa vždy uprednostňuje. Papuľa: široká, hlboká a plná. Pysky: čierne, nemajú ovísať, jazyk ružový. Čeľuste, zuby: čeľuste nemajú byť zaoblené, ale tupé, mohutné a silné. Zuby silné a pravidelné, chrup úplný. Uprednostňuje sa nožnicový zhryz, ale kliešte sa akceptujú. Oči: tmavohnedé, pomerne malé, nevystupujú, takmer trojuholníkového tvaru. Viečka čierne a priliehavé. Uši americkej akity sú pevne vzpriamené, malé v pomere k hlave. Pri meraní sa uši natiahnu dopredu, špičky sa majú dotýkať horného viečka. Uši sú trojuholníkové, s mierne zaoblenými špičkami, široké v nasadení, nemajú byť nasadené príliš nízko. Pri pohľade zboku uši predlžujú líniu šije a zľahka sa nakláňajú dopredu nad oči . Krk: hrubý a svalnatý, s minimálnym lalokom; pomerne krátky, postupne sa rozširuje k pleciam. Vyklenutá šija prechádza harmonicky do základu lebky.

Trup: dlhší ako vysoký. Koža nie príliš tenká, nemá byť príliš napnutá ani povolená. Chrbát: rovný. Bedrá: svalnaté. Hrudník: široký a hlboký. Dobre vyklenuté rebrá, dobre vyvinuté predhrudie. Spodná línia a brucho: primerane vtiahnuté.

Chvost: mohutný, bohato osrstený, vysoko nasadený, nesený nad chrbtom alebo na boku; z troch štvrtín, celkom alebo dvakrát zrolovaný, špica vždy dosahuje po chrbát alebo hlbšie. Ak je stočený do troch štvrtín, padá špička chvosta výrazne cez boky. Pri koreni je chvost hrubý a silný. Ak visí alebo je natiahnutý, dosahuje posledný stavec po päty. Osrstenie je hrubé, rovné a husté, ale netvorí zástavicu.

Končatiny Predné končatiny: majú silné kosti a pri pohľade spredu sú celkom rovné. Plecia: mohutné a silné, uložené primerane dozadu. Nadprstia: zošikmené dopredu pod uhlom asi 15° od vertikály. Zadné končatiny: svalnaté. Ich šírka a štruktúra kostí zodpovedá predku. Obvykle sa vlčie pazúriky odstraňujú. Stehná: mohutné, dobre vyvinuté. Kolená: primerane zauhlené. Pri pohľade zozadu paralelné. Pätové kĺby: nízko umiestnené. Nemajú byť vtočené ani vytočené. Labky: rovno nasmerované mačacie labky, kostnaté, s tučnými vankúšikmi. Americká akita má výdatný a priestranný pohyb s primeraným vykračovaním a záberom. Zadné končatiny sa pohybujú v jednej línii s prednými končatinami, chrbát je silný, pevný a zostáva vodorovný.

Osrstenie Vlastnosti srsti: srsť s podsadou. Podsada je hustá, mäkká, nepriepustná a kratšia ako krycia srsť. Krycia srsť je rovná, drsná a mierne odstáva od tela. Na hlave, dolných častiach končatín a na ušiach je srsť krátka. Dĺžka srsti na kohútiku a na krížoch je asi 5 cm a je trochu dlhšia ako inde na tele, okrem chvosta, kde je srsť najdlhšia a najbohatšia.

Sfarbenie: všetky farby ako červená, plavá, biela atď. sú prípustné, ako aj pásikavé a škvrnité sfarbenie. Farby sú lesklé a jasné, znaky sú harmonicky rozložené, s maskou alebo bez masky, s lysinkou alebo bez lysinky. Jednofarebné biele psy nemajú masku. Škvrnité psy majú na celom podklade veľké, pravidelne rozmiestené škvrny, ktoré pokrývajú hlavu a viac ako jednu tretinu tela. Podsada môže byť inej farby ako krycia srsť.

Veľkosť Výška v kohútiku: psy 66–71 cm, suky 61–66 cm.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.

• úzka alebo špicatá hlava,
• chýbajúce zuby (okrem 2× P1 a/alebo M3),
• modrý alebo škvrnitý jazyk,
• svetlé oči,
• krátky chvost,
• vytočené alebo vtočené lakte,
• každý náznak goliera alebo zástavíc,
• bojazlivosť alebo agresivita.

Hrubé chyby:

• nedostatok substancie,
• slabá kostra.

Vylučujúce chyby:

• ňucháč úplne nepigmentovaný. Ňucháč s nepigmentovanými škvrnami (motýlí ňucháč),
• sklopené, ovisnuté alebo poskladané uši,
• predhryz alebo podhryz,
• kosákový alebo rovný chvost,
• psy menšie ako 63,5 cm, sučky menšie ako 58,5 cm.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.