68 Tirolský durič
Krátky prehľad histórie: pochádza ako všetky duriče z keltského
duriča a so svojou ostrou srsťou je predstaviteľom najčistejšieho typu psa
na drobnú zver (wildboden). Cisár Maximilian I. používal tieto ušľachtilé
braky už okolo r. 1500 v Tirolsku a vo svojich poľovníckych knihách
uviedol, že si z nich vybral aj svoje sprievodné psy. Okolo r. 1860 začali
v Tirolsku niektoré kmene chovať čistokrvne, r. 1860 zostavili štandard a
r. 1908 bol štandard oficiálne uznaný. Z mnohých, voľakedy v Tirolsku
udomácnených rázov, zostali zachované len červené a čiernočervené.
Tirolský nízkonohý durič bol v r. 1994 vyňatý zo štandardu.
Celkový vzhľad: Tirolský durič je stredne veľký pes so stredne hrubými
kosťami, svalnatý, šľachovitý, plynulých dlhých línií, robustný a
zdravý. Má obdĺžnikový formát, trochu dlhší ako vysoký. Povaha a
správanie: povahovo pevný, nadšený lovec s dobrým čuchom, samostatný a
vytrvalý, hlasný na stope. Schopnosti farbiara, orientačný zmysel.
Hlava Temeno: široké, suché, mierne vyklenuté. Čelový sklon: mierny.
Papuľa: pomerne hlboká, rovná. Ňucháč: čierny, nemá byť zvislo
zatupený. Pysky: krátke, priliehavé. Chrup: silný úplný nožnicový zhryz.
Žiaduci je úplný chrup so 42 zubami. Chýbanie dvoch P1 alebo P2 sa
toleruje, M3 sa neberú do úvahy. Oči: veľké, nemajú byť zapadnuté.
Viečka okrúhle, dúhovky tmavohnedé, žmurky pigmentované. Viečka dobre
priliehajú. Uši: široké, vysoko nasadené, dole zaoblené, primerane
natiahnuté dosahujú po horné očné zuby. Krk: primerane zaoblený, nemá
byť nasadený nízko ani vysoko, je suchý, bez laloku.
Trup: dosť dlhý. Kohútik: výrazný, tvorí najvyšší bod hornej línie.
Chrbát: rovný, napnutý, primerane široký. Kríže: primerane šikmé,
nemajú byť zrazené, široké a dlhé. Hrudník: veľmi hlboký, primerane
široký, vyklenuté predhrudie. Brucho: primerane vtiahnuté, slabiny stredne
hlboké.
Chvost: vysoko nasadený, dlhý, dosahuje aspoň po päty, v afekte trochu
vyššie nesený. Šabľovité zahnutie sa pripúšťa. Výrazná kefka
žiaduca.
Končatiny Predné končatiny: rovné. Plecia: šikmo umiestnené, svalnaté.
Rameno: dobre zauhlené. Zadné končatiny: kĺby zadných končatín dobre
zauhlené. Labky: silné, s tesne zovretými, dobre klenutými prstami a
silnými vankúšikmi. Pohyb: priestranný, veľmi rýchly, vytrvalý.
Osrstenie: hustá ostrá srsť (stock) s podsadou, skôr hrubá ako jemná,
brucho osrstené, stehná majú nohavice. Na chvoste hustá kefka. Farba:
červený alebo čiernočervený, (môže byť aj trojfarebný). Červený ráz:
červená, srnčia alebo žltočervená. Príliš svetlá žltá je nežiaduca.
Čiernočervený ráz: čierny plášť alebo sedlo s červeným, obyčajne nie
jasne ohraničeným pálením na končatinách, hrudi, bruchu a hlave. Znaky nad
očami (štyri oči) sa pripúšťajú. Biele znaky: (platí pre oba farebné
rázy). Znaky na krku, hrudi zospodu na hrudníku, na labkách, behoch. Ak nie
sú biele znaky, nie je to chyba.
Veľkosť: 42–50 cm, psy 44–50 cm, sučky 42–48 cm.
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa pokladá za chybu, ktorej
hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky;
- príliš ľahký, vysokonohý, príliš nízko stavaný,
- hrubá lebka,
- ovisnuté pysky,
- rybie alebo škvrnité oči,
- príliš krátke, dlhé alebo poskladané uši,
- príliš dlhý, mäkký chrbát,
- plachosť.
Vylučujúce chyby:
- pred hryz a podhryz,
- chýbanie viac ako dva P1 alebo P2 (M3 sa neberú do úvahy),
- vyslovené strakáče, pečeňovo sfarbené jedince, hnedý ňucháč.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne
zostúpené v miešku.
