254 Alpský jazvečíkovitý durič
Krátky prehľad histórie: už v staroveku sa používali lovecké psy,
ktorých zjav je nápadne podobný jazvečíkovitému duričovi. Korunný princ
Rudolf Habsburský poveril v rokoch 1881 a 1885 svojich horárov z Mürstegu
a Ischlu, aby brali jazvečíkovité duriče na jeho poľovačky do Turecka a
Egypta. Roku 1932 bol alpský jazvečíkovitý durič uznaný Rakúskym
kynologickým spolkom ako tretie farbiarske plemeno. Roku 1991 bol
jazvečíkovitý durič zaradený FCI do sekcie farbiarov.
Celkový vzhľad: Alpský jazvečíkovitý durič je nízkonohý, mocný
lovecký pes s robustnou telesnou stavbou, so silnou kostrou a pevným
svalstvom. Dôležité proporcie: pomer výšky v kohútiku k dĺžke trupu je
2:3, pomer papule k temenu je 9:10. Povaha a správanie: múdry a priateľský
výraz, neohrozená povaha.
Hlava Lebka: mierne zaoblené temeno. Silná papuľa, výrazný čelový
sklon a čelová brázda, málo výrazný výbežok medzitemennej kosti.
Ňucháč. čierny. Pysky: priliehavé, čierno pigmentované, primerane
zaoblené. Chrup: silný, úplný nožnicový alebo kliešťový zhryz. Žiaduci
je úplný chrup so 42 zubami, toleruje sa, ak chýbajú dve P1 alebo P2,
chýbajúce M3 sa nezohľadňujú. Oči: tmavohnedé dúhovky, viečka dobre
priliehajú a sú čierno pigmentované. Uši: vysoko nasadené, široké bez
záhybov, hladko visia, sú stredne dlhé (majú dosahovať po očné zuby),
dole sú zaoblené. Krk: svalnatý, nie príliš dlhý.
Telo: trup mocný a svalnatý, podlhovastý. Kohútik: primerane výrazný.
Bedrá: krátke a široké. Kríže: veľmi neklesajú. Hrudník: hlboký,
s dobre vyvinutým predhrudím, hĺbka hrudníka má dosahovať asi do polovice
výšky v kohútiku. Brucho: nie veľmi vtiahnuté. Chvost: vysoko nasadený,
pri koreni silný. Na spodnej strane má dlhšiu srsť, dosahuje skoro po zem,
nesený mierne spustený.
Končatiny: priliehavé plecia sú dlhé, lopatky šikmé a svalnaté.
Predné behy sú rovné a mocné. V pomere k trupu vyzerajú končatiny
krátke. Zadok: svalnatý, mocný, dobre zauhlený, pri pohľade zozadu je os
behov rovná. Predné a zadné labky: mocné, okrúhle, prsty tesne pri sebe,
vankúšiky silné, pazúriky čierne. Pohyb: priestranný, nemá drobčiť.
Uprednostňuje sa klus. Koža: je elastická a silná, netvorí vrásky.
Osrstenie: pozostáva z veľmi hrubej krycej srsti s hustou podsadou,
pokrýva celé telo a dobre prilieha. Farba: ideálna je tmavá jelenia
červená , ktorá môže, ale nemusí byt čierno zaťmudená, ako aj čierna
s jasne ohraničeným červenohnedým pálením na hlave (nad očami), na
hrudi, končatinách, labkách a na spodnej strane chvosta, biela špička
chvosta je povolená.
Veľkosť: 34–42 cm. Ideál je 37–38 cm pre psov, 36–37 cm pre sučky.
Chyby: každá odchýlka od horeuvedených bodov sa pokladá za chybu, ktorej
hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky;
- slabá kostra,
- nedostatočné svalstvo,
- príliš špicatá, krátka alebo príliš dlhá papuľa,
- príliš svetlé oči, povolené viečka,
- krátke alebo špicaté uši,
- voľné plecia,
- chybný postoj predných alebo zadných končatín,
- riedka alebo krátka srsť.
Vylučujúce chyby:
- všetky odchýlky, ktoré by mohli znížiť loveckú
upotrebiteľnosť,
- ak chýba viac ako dva P1 alebo P2 (M3 sa nezohľadňujú),
- veľkosť pod 34 cm a nad 42 cm,
- povahová slabosť.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne
zostúpené v miešku.
