153 Dalmatínsky pes
Krátky prehľad histórie: pôvod dalmatínca je dodnes nejasný a je
založený iba na dohadoch. Zobrazenia v staroegyptských hrobkách faraónov,
ktoré zodpovedajú zobrazeniam zo 16. až 18. storočia, dávajú tušiť,
že dalmatínec je starý niekoľko tisíc rokov. Z cirkevných kroník zo
14. storočia a z roku 1719 sa dá vyvodiť, že pôvod dalmatínca leží na
východe Stredomoria, zvlášť v oblasti pobrežia Dalmácie. Najstaršie
zobrazenia sú na obrazoch talianskych maliarov zo 16. stor. a na freske
v Zaostrogu (Dalmácia), ktorá sa datuje približne do roku 1710. V diele
Thomasa Bewicka vydanom v roku 1792 sa nachádza popis a kresba dalmatínca.
Bewick ho označuje ako „dalmatínca alebo kočiarového psa“. Prvý
štandard dalmatínca zostavil v roku 1882 Angličan Vero Shaw. Tento
štandard bol v roku 1890 uznaný za oficiálny.
Celkový vzhľad: Dalmatínsky pes je pes dobrých proporcií, nápadne
bodkovaný, silný, svalnatý a čulý. Je súmerný v obrysoch, nie je hrubý
ani ťažkopádny a ako bývalý „kočiarový pes“ je schopný pozoruhodne
rýchlo a vytrvalo behať. Dôležité proporcie: pomer dĺžky trupu k výške
v kohútiku asi 10:9, pomer dĺžky temena k dĺžke lebky 1:1. Povaha a
správanie: príjemná povaha, priateľský, nemá byť plachý alebo
zdržanlivý a nemá byť nervózny ani agresívny.
Hlava: pomerne dlhá Temeno Lebka: plochá, medzi ušami pomerne široká a
na spánkoch dobre modelovaná. Nevýrazná čelová brázda. Vrásky na čele
sú neprípustné. Čelový sklon: primeraný. Záhyby sú nežiaduce. Papuľa
je mocná a nesmie byť špicatá. Pysky majú tesne priliehať k čeľustiam a
nemajú prevísať. Ňucháč je pri čiernobodkovaných jedincoch vždy čierny
a pri hnedobodkovaných primerane hnedej farby. Papuľa a chrup: silné
čeľuste s perfektným, pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom. Oči:
stredne veľké a od seba primerane vzdialené, okrúhle, jasné a iskriace,
s inteligentným výrazom. Čiernobodkovaný ráz musí mať tmavé oči,
hnedobodkovaný má mať oči stredne hnedé až jantárové. Okraje viečok
majú čiernobodkované jedince neprerušene čierne alebo veľmi tmavé,
hnedobodkované neprerušene hnedé. Uši: sú vysoko nasadené, stredne veľké
a pomerne široké v nasadení. Sú nesené popri hlave, postupne sa zužujú
k zaoblenej špičke. Sú tenké, jemnej štruktúry, dobre bodkované. Krk:
primerane dlhý, dobre klenutý a ľahký. Smerom k hlave sa zužuje a má byť
celkom bez laloku.
Trup: hrudník je hlboký a priestranný. Rebrá sú dobre klenuté a
kohútik dobre odsadený. Chrbát je silný a rovný, bedrá sú svalnaté a
mierne klenuté.
Chvost: má dosahovať približne po päty, pri koreni je silný, ku špičke
sa postupne zužuje, nesmie byť hrubý. Nemá byť príliš nízko ani príliš
vysoko nasadený. Je mierne zahnutý nahor, ale nesmie byť stočený. Žiaduce
sú na ňom bodky.
Končatiny Predok: plecia majú byť mierne šikmé, pokryté suchým
svalstvom. Lakte musia tesne priliehať k telu. Predné končatiny sú úplne
rovné, so silnými kosťami a silné. Nadprstia majú byť pružné. Zadné
končatiny: svalstvo je silne vyvinuté a dobre viditeľné. Kolenné kĺby sú
dobre zauhlené. Mierne zauhlené päty. Pri pohľade zozadu sú končatiny
paralelné. Labky: okrúhle, pevné, s dobre klenutými prstami a pružnými
vankúšikmi. Pazúriky sú čierne alebo biele pri čiernobodkovaných, hnedé
alebo biele pri hnedobodkovaných. Pohyb: pohyb dalmatínca má mať úplne
voľný priebeh a má byť silný, rytmický s výdatným záberom. Pri
pohľade zozadu sa končatiny pohybujú paralelne, zadné vstupujú do stopy po
predných. Krátky krok a veslovanie sú chybou.
Osrstenie: krátke, tvrdé, husté, hladké a lesklé. Sfarbenie: základná
farba je čisto biela. Lakovočierne bodky pri čiernom ráze a pečeňovohnedé
pri hnedom ráze. Bodky sa nemajú zlievať, majú byť okrúhle, jasne
ohraničené a dobre rozmiestnené. Ich veľkosť má byť v priemere 2–3 cm.
Bodky na hlave, chvoste a končatinách sú menšie.
Veľkosť, hmotnosť: najdôležitejšia je celková vyváženosť
proporcií. Výška: psy: 56–61 cm, ideálna výška: 58–59 cm, sučky:
54–59 cm, ideálna výška: 56–57 cm. Ideálna hmotnosť: psy asi 27 kg,
sučky asi 24 kg.
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu,
ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.
Chyby vylučujúce z chovu: platne, monokle, trojfarebnosť (čierne a
hnedé bodky na jednom psovi), lemon (citrónovo sfarbené bodky alebo bronzové
bodkovanie), iné chyby pigmentu, modré alebo rybie oči, výrazný predhryz
alebo podhryz, hluchota, entropium alebo ektropium, zjavne bojazlivé alebo
agresívne správanie.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne
zostúpené v miešku.
Odporúčanie: Aby sa znížila hluchota pri dalmatíncoch (20–30%),
odporúča sa:
- vylúčiť z chovu obojstranne hluché jedince, ako aj modrooké jedince,
v ideálnom prípade i jednostranne hluché jedince,
- pripustiť do chovu jedince s monoklom (periokulárna platňa) alebo
platňou inde na tele,
- uprednostňovať psy s pigmentovaným mieškom.
