Holandský pastiersky pes

313 Holandský pastiersky pes

Krátky prehľad histórie: koncom minulého a začiatkom tohto storočia sa holandský pastiersky pes vyskytoval v Holandsku všade tam, kde boli vresoviská a stáda oviec. Pastieri si ho cenili pre neúnavnú radosť z práce a inteligenciu. Patrí do rozmanitej skupiny dlhosrstých pastierskych psov s husto osrstenou hlavou. Je príbuzný s bradatou kóliou, pulim, nížinným ovčiakom, staroanglickým ovčiarskym psom, briardom, bergamským ovčiakom a nemeckým ovčiarskym pudlom, vo variantoch, ktoré sa vyskytujú v Hessensku, Odenwalde a Niederheime. Všetky tieto podobné psy sú zmenšenou mutáciou horských psov. Tvorcom tohto plemena je kynológ P. M. C. Toepel. Počas druhej svetovej vojny vzbudil záujem o toto plemeno. V rokoch 1940 až 1945 sa chovalo niekoľko jedincov tohto už takmer vyhynutého plemena. Roku 1945 sa vážne začalo s jeho obnovovaním. Klub holandského schapendoesa založili roku 1947 a roku 1952 predbežne uznal plemeno holandský Raad van Beheer. Roku 1954 bol vytvorený štandard a začala sa viesť plemenná kniha. Definitívne uznanie nasledovalo roku 1971. Odvtedy sa chová len so zapísanými jedincami. Holandský schapendoes je pes k stádam, ktorý sa dodnes využíva na pasenie oviec. Pretože pasienky sa nachádzajú v pokojných a odľahlých oblastiach krajiny, schapendoes musí byť veľmi vytrvalý, pohyblivý a rýchly. Potrebná je schopnosť skákať, ako aj inteligencia, aby pes mohol samostatne konať. Musí byť dušou a charakterom pastierskym psom.

Celkový vzhľad: Holandský pastiersky pes je ľahko stavaný dlhosrstý pes s výškou medzi 40–50 cm. Jeho pohyby sú pružné a ľahkonohé, je obdivuhodným skokanom. Správanie a charakter: veselý, živý, priateľský a temperamentný.

Hlava a lebka: bohaté osrstenie robí hlavu väčšou, najmä širšou a zdá sa byť aj oveľa hlbšia, než je v skutočnosti. Lebka je takmer plochá, s primeranou čelovou brázdou a výrazne vyvinutými nadočnicovými oblúkmi. V pomere k dĺžke je dosť široká. Jej šírka o niečo presahuje vzdialenosť medzi stopom a výbežkom medzitemennej kosti. Papuľa je kratšia než vzdialenosť medzi stopom a výbežkom medzitemennej kosti. Línia chrbta nosa prebieha o niečo nižšie ako línia temena a stop je výrazne vyvinutý, ale nie strmý. Jarmové oblúky výrazne vystupujú. Papuľa sa trochu zužuje, je však hlboká a končí široko a len mierne zaoblene. Pri pohľade zboku musí byť pri zavretej papuli vidno spodnú čeľusť. Oči: oči sú pomerne veľké, okrúhle, uložené normálne v očných jamkách. Na hlave ležia viac vpredu než naboku. Farba je hnedá, oči nemajú vyvolávať dojem, že sú čierne. Bielko má byť viditeľné len pri pohľade veľmi nabok. Výraz je otvorený, úprimný a živý. Tvar, farba a výraz sú charakteristické pre plemeno. Zhryz: normálne vyvinutý nožnicový zhryz. Uši: sú pomerne vysoko nasadené, nie veľké či mäsité a visia voľne, ale nie tesne pri lebke. Sú porastené dlhou srsťou a sú pohyblivé, nesmú však presahovať líniu lebky. Krk: hlava je nesená vysoko na mocnom a suchom krku.

Telo: schapendoes je o niečo dlhší ako vysoký. Kostra je ľahká, ohybná a elastická. Rebrá sú priemerne až dobre klenuté a siahajú ďaleko dozadu. Hrudník je hlboký, línia brucha nie je príliš vysoko vtiahnutá. Línia chrbta je nad veľmi svalnatou bedrovou partiou klenutá. Predok: Predné končatiny sú rovné a ľahko stavané. Dobré zauhlenie predných končatín má zdôrazniť predhrudie. Nadprstia sú elastické. Zadok: dobre šikmo uložená panva. Zadné končatiny sú výrazne zauhlené v päte a svalnaté. Krátke podpätia. Labky: labky sú pomerne veľké a elastické, majú široký, oválny tvar. Prsty ležia tesne pri sebe. Vankúšiky sú hrubé a elastické, s dostatočným množstvom chlpov medzi nimi. Vlčie pazúriky sú povolené.

Chvost: je dlhý, dobre osrstený. Spôsob, akým pes nesie chvost, je charakteristický pre plemeno. V pokoji visí nízko. V kluse je chvost nesený pomerne vysoko a zahnutý kmitá zo strany na stranu. Pri cvale je vodorovne vystretý. Pri skákaní slúži chvost zjavne na kormidlovanie. Keď je pes v strehu, je chvost niekedy silne vztýčený. Nikdy by však nemal byť nesený strmo nad chrbtom.

Osrstenie: hustá srsť s dostatočnou podsadou. Srsť je dlhá, v oblasti zadných končatín 7 cm i viac. Nie je hladká, ale mierne zvlnená. Vyslovene kučeravá srsť nie je prípustná. Srsť rastie husto pri sebe, je tenká a suchá, predovšetkým však nie hodvábna. Tam, kde je srsť dlhá, má sklon odstávať v chumáčoch, čím pes dostáva najmä vzadu mohutný vzhľad. Schapendoes má výraznú šticu, fúzy a bradu. Farba: prípustné sú všetky farby. Uprednostňuje sa sivomodrá až čierna. Pohyb: keďže schapendoes pri svojej práci skôr cvála než klusá, musí byť jeho pohyb ľahkonohý a pružný, bez prebytočnej spotreby energie. Musí dobre skákať a rýchlo odbočovať.

Výška v kohútiku: suky 40–47 cm, psy 43– 50 cm.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej posúdenie presne závisí od stupňa odchýlky.

Vylučujúce chyby: jedinec, ktorý sa v kruhu správa bojazlivo alebo agresívne, sa ani neumiestni ani nekvalifikuje. Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.