Slovenský čuvač

142 Slovenský čuvač

Slovenský čuvač, ktorý patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov, bol FCI uznaný 18.8.1965. Chovom čistokrvných slovenských čuvačov sa zaoberajú chovatelia na Slovensku a v Čechách od 30-tych rokov 20. storočia; Prof. MVDr. Antonín Hrůza zaregistroval do plemennej knihy prvý vrh 4.6.1929. Cho­vateľský klub bol založený v roku 1933.

Celkový vzhľad a schopnosti: plemenné znaky slovenského čuvača zodpovedajú horskému typu psa tvrdej konštitúcie, statnej postavy s huňatým bielym kožuchom. Má silnú kostru a živú, ostražitú, neohrozenú a bystrú povahu. Je prispôsobený drsnému podnebiu. Slovenský čuvač je mierne obdĺžnikového tvaru v pomere 9:10 na silných, dosť vysokých nohách. Účelové zaradenie je dané od pradávna používaním slovenského čuvača ako pastierskeho a salašníckeho psa na horských holiach a strážneho psa na stráženie príbytkov a hraníc. Podľa prastarej pastierskej tradície sa slovenský čuvač chová vždy v bielej farbe, aby sa aj v noci dal rozoznať od dravých šeliem.

Hlava Papuľa: je silná, má rovný profil a zaberá takmer polovicu dĺžky hlavy. Je dosť široká a mierne sa zužuje k tupým nozdrám čiernej farby. Pysky: sú primknuté, v kútikoch uzavretého tvaru, s čiernou sliznicou, ktorá papuľu úzko a bez previsov lemuje. Pysky sú stredne hrubé, podnebie je čierne. Čeľuste: sú silné, s pravidelným, vždy úplným chrupom a s nožnicovým záhryzom. Čelový sklon: mierny. Lebka: silná, podlhovastá, v mozgovej časti široká, čelo je zreteľné, široké, s plytkou úžľabinkou, ubiehajúce dozadu. Očnicové oblúky sú primerané a na boky sklonené. Temeno hlavy je ploché, tylo zreteľné, s ostrým prechodom k silnému, mierne vyniknutému väzu. Profil temena je mierne zaoblený. Oči: tmavohnedé, oválne, bystrého pohľadu, priamej polohy. Viečka sú čierne, priliehajúce, sliznica vnútorných kútikov je tmavá, dojem výrazný. Uši: sú vysoko nasadené, pri koreni pohyblivé, kratšie, klopené do bočne neseného „V“ pozdĺž hlavy. Srsť na uchu je od polovice krátka, jemná. Dolný okraj ucha v pokoji siaha maximálne po kútiky pyskov. Krk: je nasadený priamo a vo vzruchu je vysoko nesený. Je rovnako dlhý ako hlava; pri psoch je veľmi silný, bez laloka a s peknou hrivou.

Telo Prsia: široké, prsná kosť je v rovine s ramennými kĺbmi. Hrudník: v rebrách dobre vyklenutý. Hrudná kosť: leží nad polovicou výšky v kohútiku a siaha pod úroveň lakťa. Dĺžka hrudníka presahuje polovicu dĺžky tela, jeho šírka štvrtinu výšky v kohútiku. Rebrá sú klenuté, dozadu sklonené, dobre uzatvárajú brucho a slabinu. Chrbát: rovný, v bedrách mierne klenutý, stredne dlhý, silný. Bedrá: s krížami sú dobre viazané a svalnaté, primerane dlhé a veľmi pevné. Brucho a slabiny: sú primerané k trupu, mierne vtiahnuté. Zadok: silný, štvorcový, ľahko sklonený.

Chvost: nižšie nasadený, v pokoji zvislý, siahajúci po pätu. Má tvar cigary, bez zdvihnutého hrotu. Vo vzruchu a v pohybe je nesený oblúkovito nad bedrami.

Končatiny Predné končatiny: postoj je priamy, stĺpovitý, s dobrým zauhlením ramena a lakťa, laby sú silné, okrúhle a zavreté. Končatiny sú vcelku dosť vysoké, najmä u psa. Plece: strmé a dlhé, rameno svalnaté, pevne primknuté k telu, sklonené k lakťu, so silným svalstvom. Predlaktie: zvislé, svalnaté a dlhé. Zápästie: kostnaté a silné. Záprstie: krátke, silné, mierne sklonené. Labka: má silné prsty a pazúry, pevnú klenbu, zovretý tvar, mäsité čierne nášľapové podušky a je dobre zarastená srsťou. Zadné končatiny Zadok so stehnom: tvoria svalnatý, značne široký celok podlhovastého tvaru. Koleno: je svalnaté, dobre zauhlené. Predpätie: je šikmé, dlhé, so svalnatým lýtkom. Pätový kĺb: je silný s kostnatou pätou, tupo zauhlený, s nižším, výrazným a širokým kĺbom. Priehlavok: je kratší a silný, postavený zvisle, spojený s predpätím plynulo, bez zaškrtenia pätovým kĺbom. Vlčie pazúriky nie sú žiadúce. Zadné laby: sú trochu dlhšie než predné, ináč rovnako utvárané. Záprstie je trochu silnejšie a strmšie. Kožuch

Srsť: hustá, bielej farby, žltkastý nádych pri koreňoch uší je prípustný, ale nežiadúci; zreteľné žlté škvrny sú neprípustné. Okrem hlavy a končatín srsť tvorí hustý, huňatý kožuch, bez cestičky na chrbte a bez závesov na chvoste a zadnej časti stehien. Pri psoch je nápadná hriva, srsť na hlave a končatinách je krátka, priliehavá, na zadných stranách končatín trochu dlhšia. Od koreňov uší dozadu prechádza pozvoľna v hrivu. V kožuchu kryjú pesíky úplne podsadu: sú 5–15 cm dlhé, v hrive najhrubšie, inde mierne zvlnené. Na chrbte tvoria niekoľko priečnych vĺn zo súvislých polokučier. Samostatné kučery a rozpadavý kožuch sú nežiadúce. Kyprosť a uzavretie kožucha sú podmienkou. Podsada je jemná, hustá, páperovitá, asi polovičnej až dvojtretinovej dĺžky v porovnaní s pesíkmi. V lete vypĺzne, kožuch stratí na huňatosti, ale nepoľahne; v dôsledku zvlnenia pesíkov si stále udržiava kyprosť a na chrbte netvorí cestičku. Koža: na trupe voľná, na ostatných častiach tela tesne priliehajúca k telu, s ružovou pokožkou, pigmentovanou čierne len v okolí nozdier, papule a očí, kde prechádza do tmavých slizníc. Čierny pigment majú tiež podušky labiek.

Chôdza Slovenský čuvač sa pohybuje ľahko, obratne a rýchlo v každom teréne a za každého počasia; s obľubou klusá.

Veľkosť Výška psa v kohútiku je 62–70 cm, sučky 59–65 cm.

Chyby

Ľahké chyby: plochá a plytká hruď, následky rachitídy alebo psinky, nesymetrický chvost, nesymetrické uši, pysky odtiahnuté od seba, splývavá, alebo úplne skučeravená srsť, slabé osrstenie brucha, slabín a pohlavných orgánov.

Ťažké chyby: neúplný chrup, medvedie laby, veľmi uvoľnené pysky, škvrny na mihalniciach a pyskoch

Vylučujúce chyby: predhryz, podhryz, kliešťový zhryz, žlté škvrny kožucha, úplne svetlé dravčie oko, ružové škvrny na nose a kryptorchizmus.