14 Švédsky špic (Vallhund)
Krátky prehľad histórie: hoci príbuznosť švédskeho špica
s welšským korgi doteraz nie je doposiaľ potvrdená, prevláda názor, že
toto plemeno pochádza zo Švédska. Ťažko povedať, či Vikingovia doviezli
špicovité psy z Anglicka do Švédska. Moderný kynologický výskum sa
prikláňa k názoru, že toto plemeno sa vyvinulo priamo vo Švédsku.
O uznanie a registráciu plemena ako švédskeho sa zaslúžil gróf Björn von
Rosen. Začiatkom 40. rokov totiž objavil takéto psy, keď pri zisťovaní
počtov všetkých psov v oblasti Västergötlandu a najmä v okolí mesta
Vara zistil prítomnosť malej, ale značne homogénnej psej populácie. Táto
sa stala základom plánovaného chovateľského programu pod vedením K. G.
Zettersena, ktorému sa podarilo šľachtením dosiahnuť homogénny typ.
Celkový vzhľad: Švédsky špic je malý, mocný, nebojácny, krátkonohý
pes. Vzhľad a výraz prezrádzajú pozornú, živú a energickú povahu.
Dôležité proporcie: pomer výšky v kohútiku k dĺžke je 2:3.
Správanie/charakter (povaha): švédsky špic dobre stráži, je energický,
nebojácny a živý.
Hlava: pomerne dlhá, s čistými obrysmi a takmer plochým temenom. Pri
pohľade zhora tvorí lebka smerom k ňucháču pravidelný kužeľ. Lebka
Čelový sklon: výrazný. Tvárová časť Nosná huba: sýtočierna. Papuľa:
pri pohľade zboku pomerne kvadratická a o niečo kratšia ako temeno. Pysky:
pevne priliehajú. Čeľusť/zuby: úplný a pravidelný nožnicový zhryz, zuby
sú dobre vyvinuté, umiestnené v čeľusti kolmo. Oči: stredne veľké,
oválne, tmovohnedé. Uši: stredne veľké, špicaté, vztýčené, pohyblivé,
nie príliš nízko nasadené, pokryté od nasadenia až po špičku krátkou
srsťou. Krk: dlhý, mocne osvalený, pomerne hrubý.
Telo Horná línia: chrbát rovný, bedrá krátke a mocné. Krížová
kosť: široká, mierne klesá. Hrudník: dlhý a hlboký. Rebrá sú zaoblené.
Pri pohľade spredu je hrudník oválny, zboku elipsovitý. Siaha až do 2/5
dĺžky končatín. Pri pohľade zboku sa najnižšie miesto nachádza tesne za
prednými končatinami. Spodná línia a brucho: brucho mierne vtiahnuté.
Chvost: existujú 2 formy: dlhý chvost a od prírody krátky chvost. Oba typy
sú prípustné vo všetkých variáciach. Končatiny Predok Plecia: dlhé,
uložené šikmo. Ramená: o niečo kratšie ako lopatky, s ktorými tvoria
dostatočný uhol. Priliehajú k rebrám, sú však dobre pohyblivé.
Predné končatiny: pri pohľade spredu mierne zahnuté, avšak len natoľko,
aby nebola znemožnená ich voľná akcia v spodnej časti hrudníka. Silné
kosti. Nadprstia: pružné. Zadok Všeobecne: kolená a päty dobre zauhlené.
Stehná svalnaté. Pri pohľade zozadu sú končatiny paralelné. Dĺžka
podkolení je o niečo väčšia ako vzdialenosť piat od zeme. Labky: stredne
veľké, krátke, oválne, s mocnými, klenutými prstami, smerujú priamo
dopredu. Mocné vankúšiky. Pohyb: harmonický, s dobrým záberom.
Osrstenie Srsť: krycia srsť stredne dlhá, drsná, hustá, tesne prilieha.
Podsada mäkká a hustá. Na predných stranách končatín je srsť krátka, na
krku, hrudi a na zadných stranách končatín je o niečo dlhšia. Farba:
žiaduce farby sú sivá, sivohnedá, sivožltá alebo červenohnedá
s tmavšou srsťou na chrbáte, na krku a po bokoch tela. Svetlejší odtieň
rovnakej farby môže byť na papuli, hrdle, na hrudi, bruchu, na zadku, na
labkách a na pätách. Svetlejšie znaky na pleciach v tvare konského
postroja sú žiaduce. Povolená je biela v tvare úzkej lysinky, škvrny na
krku a naznačeného obojku. Biele znaky sú povolené na predných a zadných
končatinách, ako aj na hrudi.
Veľkosť a hmotnosť Výška v kohútiku: psy 33 cm, sučky 31 cm.
Výška 1,5 pod a nad normu je prípustná. Hmotnosť: 9–14 kg.
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu,
ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne
zostúpené v miešku.
