206 Japonský španiel
Krátky prehľad histórie: Na základe starých zobrazení je temer isté,
že predchodcovia japonského španiela sa dostali na japonský cisársky dvor
v roku 732 ako dar kórejského vládcu (z dynastie Silla, 337–935).
V najbližších sto rokoch sa do Japonska priviezlo zrejme veľké množstvo
činov. Podľa vtedajších prameňov boli neskôr exempláre tohto plemena
privezené priamo do Číny (počas vlády dynastie Tung, 619–910) a do
severnej Kórey (dynastia Po H’ai, 698–926). Za vlády šoguna Tsunayoshi
Tokugawa (1680–1709) si toto plemeno na zámku Edo získalo obľubu ako malý
palácový psík. Roku 1613 priviezol anglický kapitán Searles jedného čina
do Anglicka a v roku 1853 doviezol veliteľ Perry množstvo takýchto psov do
Ameriky, dvoch z nich dostala do daru kráľovná Viktória. Od roku 1868 bol
čin vyhľadávaným psíkom dám z vyššej spoločnosti, dnes je
rozšíreným domácim psom.
Celkový vzhľad: Japonský španiel je malý, elegantný a graciózny pes
s bohatou srsťou a širokou tvárou. Dôležité miery: telesná dĺžka
zodpovedá výške v kohútiku, sučky majú o niečo dlhší trup. Správanie
a povaha: živý, dobromyseľný a milý.
Hlava Temeno: lebka je široká a okrúhla, čelový sklon je výrazný a
riadne vtlačený. Tvárová časť lebky: papuľa je veľmi krátka, chrbát
nosa je široký, ňucháč je v jednej línii s očami. Ňucháč je čierny
alebo tmavej mäsovej farby, zodpovedá farbe znakov. Chrup: biele a silné
zuby. Žiaduci je kliešťový zhryz, povolený je nožnicový zhryz alebo
predhryz. Oči: veľké a okrúhle, umiestnené ďaleko od seba, čierne a
lesklé. Uši: dlhé, trojuholníkového tvaru a visiace, pokryté dlhou srsťou
a nasadené ďaleko od seba. Krk: skôr krátky, hrdo vztýčený.
Trup Chrbát: krátky a rovný. Bedrá: široké, mierne klenuté. Hrudník:
primerane široký a hlboký, rebrá primerane klenuté. Brucho: dobre
vtiahnuté.
Chvost: bohato pokrytý krásnou dlhou srsťou, nesený na chrbte.
Končatiny Predné končatiny: predlaktia rovné s jemnými kosťami, zadná
strana lakťov je pokrytá srsťou smerom nadol. Zadné končatiny: primerane
zauhlené, vzadu od krížovej kosti pokryté srsťou (zástavice). Labky: malé
zajačie labky, žiaduce je bohaté osrstenie. Pohyb: elegantný, ľahkonohý
a hrdý.
Srsť: hodvábna, dlhá a rovná. Okrem tváre je celé telo bohato
osrstené. Na ušiach, krku, stehnách a chvoste zástavice. Farba srsti: biela
s čiernymi alebo červenými znakmi. Znaky by mali byť podľa možnosti
symetricky rozložené od okolia očí, cez uši a po celom tele. Žiaduca je
predovšetkým široká biela lysinka od papule po temeno.
Výška: psy majú kohútikovú výšku asi 25 cm, sučky sú o niečo
menšie.
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov by sa mala pokladať za chybu,
ktorej posúdenie závisí od stupňa odchýlky.
Každá iná farba ňucháča ako čierna pre biele psy s čiernymi znakmi;
bojazlivé psy; podhryz; čisto biela farba bez znakov; iba jeden znak na
tvárovej časti; šikmá spodná čeľusť.
Vylučujúca chyba: kryptorchizmus.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne
zostúpené v miešku.
