330 Írsky seter červeno-biely
Krátky prehľad histórie: írský seter sa stal samostatným plemenom
pravdepodobne koncom 17. storočia. Okrem Írska nie je veľmi známe, že
existujú dva druhy írskych setrov, ale je takmer isté, že červenobiely je
z oboch druhov starší a až uváženým výberom vznikla jednotná červená
farba. Keď sa v polovici 19. storočia objavili írske setre na výstavách,
vládla ohľadne korektnej farby veľká neistota. Koncom 19. storočia
zatienil červený seter červenobieleho. Nakoniec bol taký zriedkavý, že sa
predpokladalo, že vyhynul. V dvadsiatych rokoch sa vyvíjalo veľké úsilie
znovu toto plemeno oživiť. V roku 1944 sa znova natoľko rozšírilo, že
bolo potrebné založiť preň samostatný klub. Dnes možno červenobieleho
setra vidieť na írskych výstavách a súťažiach v dobrom počte.
Súčasný klub
- Poľovný a výstavný spolok írskeho červenobieleho setra bol založený
v roku 1981 a vďaka jeho úsiliu a vedeniu je dnes plemeno dobre zastúpené
na národnej i medzinárodnej úrovni. Írsky červenobiely seter úspešne
súťaží po boku ostatných stavačov a pomerne veľa jedincov sa stalo
poľovnými a výstavnými šampiónmi.
Celkový dojem: silný a statný, vyvážený s dobrými proporciami, bez
akejkoľvek ťažkopádnosti, skôr atletický ako ušľachtilý. Je chovaný
najmä pre poľovačku a preto sa musí posudzovať predovšetkým z tohto
zorného uhla. Povaha: aristokratický, temperamentný a inteligentný. Navonok
prejavuje priateľstvo a milotu, za ktorými sa skrýva rozhodnosť, smelosť a
energia. Írsky seter červeno-biely je veľmi priateľský, poslušný a ľahko
ovládateľný poľovný pes.
Hlava: v pomere k telu široká. Lebka Temeno: zaoblené, výbežok
medzitemennej kosti nie je taký výrazný, ako pri červenom setrovi. Čelový
sklon: výrazný. Tvárová časť Papuľa: bezchybne tvarovaná a pravouhlá.
Čeľuste: rovnako alebo takmer rovnako dlhé. Chrup: pravidelný, ideálny je
nožnicový zhryz, kliešte sa pripúšťajú. Oči: tmavoorieškové alebo
tmavohnedé, okrúhle, mierne vystupujú, žmurku nie je vidieť. Uši:
nasadené vo výške očí a dobre vzadu, nesené tesne pri hlave. Krk:
primerane dlhý, svalnatý, ale nie príliš hrubý, mierne klenutý, bez
náznaku voľnej kože.
Trup: mocný a svalnatý. Chrbát: má byť veľmi silný a svalnatý.
Hrudník: hlboký, s dobre klenutými rebrami.
Chvost: strednej dĺžky, nemá siahať pod päty, silný pri koreni, ku
špici sa postupne zužuje. Nemá byť zalomený. Nesený je v úrovni chrbta
alebo nižšie.
Končatiny: dobre osvalené a šľachovité, so silnými kosťami. Predok
Lopatky: dobre dozadu uložené. Lakte: voľné, nemajú byť vtočené ani
vytočené. Končatiny: rovné a šľachovité, so silnými kosťami. Nadprstia:
silné. Zadok: široký a mocný, končatiny od panve po päty dlhé a
svalnaté. Kolená: dobre zauhlené. Päty: nízko nad zemou, nemajú byť
vtočené ani vytočené, podpätia primerane dlhé a silné. Labky: uzavreté,
bohato osrstené medzi prstami. Pohyb: v kluse ďaleko vykračuje, veľmi
čulo, ladne a efektívne. Hlavu nesie vysoko. Zadné končatiny sa pohybujú
plynulo s dobrým záberom. Predné končatiny ďaleko vykračujú a pohybujú
sa nízko nad zemou. Pri pohľade spredu aj zozadu sa pohybujú predné
i zadné končatiny od piat nadol zvislo k zemi, ako kyvadlo, nemajú sa
križovať ani prepletať.
Osrstenie Srsť: dlhá hodvábna srsť, zástavy na predných a zadných
končatinách, ako aj na vonkajšej strane uší. Primerané množstvo srti sa
nachádza na slabinách, odkiaľ pokračuje cez hrudník až na krk, kde
vytvára istý druh olemovania. Zástavy sú rovné, hladké, bez kučier,
mierne zvlnenie je prípustné. Na chvoste má byť pekná zástava. Na hlave,
predných stranách končatín a inde na tele má byť srsť krátka a hladká.
Farba: základná farba je biela, s veľkými červenými fľakmi (ohraničené
červené ostrovy). Obe farby majú byť maximálne intenzívne a žiariace.
Bodky, ale nie pásiky sú povolené v oblasti tváre a labiek, ako aj na
predných končatinách až do výšky lakťov a na zadných do výšky piat.
Pásiky (roan), bodkovanie a striekance na iných miestach tela sú nanajvýš
nežiaduce a sú vylučujúcou chybou.
Veľkosť: žiaduca výška v kohútiku: psy 62–66 cm, sučky
57–61 cm.
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu,
ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.
Hrubé chyby:
- jedince neštandardnej veľkosti
Vylučujúce chyby:
- hoci bodky, ale nie pásiky sú povolené v oblasti tváre a labiek, ako aj
na predných končatinách až do výšky lakťov a na zadných do výšky piat,
pásiky, bodkovanie a striekance na inej časti tela je nanajvýš nežiaduce a
je vylučujúcou chybou,
- agresívne jedince.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne
zostúpené v miešku.
