175 Francúzsky dlhosrstý stavač
Francúzsky dlhosrstý stavač je následníkom „vtáčích psov“,
opísaných Gastonom Phoebe a používaných v stredoveku. Je predkom rôznych
plemien dlhosrstých kontinentálnych stavačov. Selekciou sa dospelo
k atletickému a elegantnému psovi, veľmi pevne vydávajúceho, ktorý dnes
septembra na pracovných súťažiach. Prvý štandard bol zostavený v roku
1891 Jamesom de Connick. Ten bol niekoľkokrát prepracovaný vzhľadom na
vývoj plemena, až bol nakoniec prijatý „komisiou pre štandardy“ FCI
12. mája 1986 pod číslom 175. Francúzsky dlhosrstý stavač Celkový
vzhľad: Je to pes strednej veľkosti, elegantný a svalnatý, stredného typu,
brakoidný. Jeho harmonická stavba, dobre vyvážená, mu dodáva energiu a
odolnosť pri jeho pracovnom využití. Kostra je silná, ale nie hrubá.
Francúzsky dlhosrstý stavač Dôležité proporcie:
Dĺžka tela je väčšia o 2–3 cm, ako je výška v kohútiku (zviera
má obdĺžnikový rámec). Povaha: Je to vyrovnaný, priateľský milý,
kľudný a poslušný pes, ktorý miluje lov, dobre sa znáša s ostatnými
psami a je výborný spoločník za všetkých okolností. Je to výborný
stavěcí pes, ktorý má vrodené vlohy pre aport.
Hlava: Nesená hrdo, nie je príliš ťažká ani príliš suchá, vyzerá
ako dobre vypracovaný reliéfny. Je stredne dlhá a stredne široká. Časť
mozgová: Mozkovna: bočné osi sú takmer rovnobežné. Nadočnicové oblúky
sú zreteľné. Z profilu sú línie temena a línie chrbta nosa ľahko
rozbiehavé. Stop: stôp je stúpajúci a stredne hluboký. Část tvárová:
Nos: je dobre pigmentovaný, nozdry sú široké. Nosový chrbát: mierne
konvexný je uprednostňovaný pred úplne rovnobežným. Je o niečo kratší
ako temeno. Pysky: horný pysk je dobre priliehajúce, pri pohľade z profilu
patrí takmer zvisle v prednej časti, dobre prilieha k čeľuste až takmer
ku kútiku, ktorý je zjavný, ale uzavretý. Horný pysk nemá prehnane
prekrývať spodní. Čeľuste: Kompletný chrup s nožnicovým alebo
kliešťovým skusom. Oči: sú tmavo jantárové, milého a inteligentného
výrazu. Sú dosť veľké, oválneho tvaru. Viečka dobre priliehajú k očnej
guli. Horné viečko je dobre porastené mihalnicami. Ucho: ucho je
priliehajúce, zavesené vzadu v línii očí, pokryté jemnou srsťou, so
zvlneným až na zaobleným koncom. Pri ľahkom natiahnutí dopredu musia jeho
konce dosahovať až k začiatku nosu. Krk: Krk je svalnatý, z profilu mierne
klenutý, bez laloku.
Telo: Chrbtová línia: mierne vtlačená za kohútikom, rovná, dobre
súdržná v akcii. Kohútik: je suchý, výrazne vystupujúci, široký.
Bedrá: široké a nie príliš dlhé, mohutne osvalené. Chrbát: široký,
okrúhly, v predĺženej línii bedier, bez zreteľne vystupujúcich kostí.
Hrudník: mohutný, s veľkou kapacitou, siahajúci k úrovni lakťa. Oblasť
hrudnej kosti: široká a oblá. Spodná línia: harmonicky stúpajúca
k bruchu.
Chvost: Nekupíruje sa. Dosahuje po päty, nie je krivý, je nasadený pod
líniou chrbta a je nesený šikmo, šabľovito prehnutý. Je silný pri koreni
a zoslabuje sa smerom ku špičke. Je pokrytý dlhou zvlnenú srsťou, ktorá
začína niekoľko cm od koreňa, k stredu sa predlžuje a od stredu ku
špičke opäť skracuje.
Hrudné končatiny: Sú rovné. Lopatky: dobre priliehajú k hrudníku a
dosť šikmé (50 ° vzhľadom k horizontále). Ramená: sú dlhé najmenej
jednu tretinu výšky v kohútiku a ich uhol vzhľadom k horizontále sa
blíži 60 °. Predlaktie: je suché a svalnaté. Zápästie a záprstie: dobre
viditeľné, suché s výraznými kosťami, nie však hrubými. Zápästie je
veľmi mierne šikmé. Labka: oválna sa zovretými, dobre klenutými prstami,
ktoré sú zakončené tmavými silnými pazúrmi. Sú dobre osrstené
v medziprstových priestoroch. Vankúšiky sú tmavé a pevné. Ich uhol
vzhľadom k horizontále sa pohybuje medzi 65 ° a 70 °. Lýtko: dlhé je
približne ako stehno, aj s výrazným osvalením. Labka: oválna a o niečo
dlhšia, než predná, majúca rovnaké znaky. Pohyb: Je ľahký, pružný,
vyrovnaný a energický, pričom zostáva elegantný. Končatiny sa pohybujú
v ose tela, bez vybočovania alebo vykazovania inej chyby pohybu. Koža:
Pružná, dobre priliehajúca k telu.
Osrstenie: Dlhá a vlnitá srsť na ušiach, siahajúca až na ich koniec a
na zadných stranách chvosta a končatín. Rovná, hodvábna a dobre kryjúca
po tele, s niekoľkými vlnami na zadnej strane krku a nad koreňom chvosta.
Krátka a jemná na hlave. Sfarbenie: Je bielohnedé, stredne strakaté, niekedy
s plášťom alebo s nepravidelnými platňami, málo alebo stredne
striekané, nie však priveľmi. Biela lysinka a biela na hlave je povolená, ak
nie je príliš široká. Ak sa biela farba na hlave nevyskytuje, je to
mimoriadne žiadúce. Všetky vonkajšie sliznice sú hnedé, bez znakov
depigmentácie, čo je obzvlášť dôležité na nose a očných viečkach.
Výška: Psi: 56 – 61 cm. Feny: 55 – 59 cm. Tolerancia pre všetkých
je +2 cm.
Chyby:
Všechny odchýlky od tohto štandardu musia byť považované za chyby a
musia byť potrestané podľa stupňa ich závažnosti. Mozgovňa príliš
široká. Nosový chrbát moc krátky. Svetlé oko. Uši čiastočne biele,
príliš krátke alebo trojuholníkové. Lalok. Krivý chvost. Zlé uhlenie.
Slabá kostra. Kučeravá srsť na tele. Chýbajúcee zástavy. Oko v bielej,
nedostatočná pigmentácia viečok.
Vylučujúce chyby: Nedostatočnosť plemenných znakov. Jasná zbiehavosť
línií temena a nosového chrbta. Predkus alebo podhryz väčší ako 1mm.
Každý chýbajúci zub okrem P1. entrópium alebo ektropium. Každé oko inak
sfarbené. Oči príliš svetlo sfarbené po 2. roku veku. Krívanie.
Prítomnosť vlčích pazúrov na zadných končetinách. Každé iné sfarbenie
okrem hnedobieleho. depigmentácia (na nose a / alebo na očných viečkach).
Výška mimo hranice povolenej štandardom. bojazlivosť, agresivita, hryzenie.
Ťažké morfologické anomálie. Invalidný postižení.
Poznámka: Všetky psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky
úplne zostúpené v miešku.
