Náš pes sa volá Nerko a narodil sa 1. 1. 2001. Je to kríženec nemeckého ovčiaka a aljašského malamuta a je kastrovaný. Vzali sme si ho keď mal asi 2 mesiace, lebo inak by skončil zle. Jeho pôvodný majiteľ sa ho chcel zbaviť. Dnes je to už náš psí dedko, pretože čoskoro bude mať 11 rokov. Žije s nami v byte aj so svojou psou kamarátkou, 3-ročnou kríženkou drsnosrstého jazvečíka - Žofkou. V roku 2005 náš pes Nerko vyhral 3. miesto na výstave orieškov a nepapierákov (Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov), v kategórií Supermix 2 plemien.
Do svojich šiestich rokov nemal Nero žiadne zdravotné problémy. Prvý problém, ktorý sa nám u neho objavil nás preto veľmi zaskočil. Ten problém prišiel náhle a bez predchádzajúcich klinických príznakov. Dovtedy náš pes veselo behal a skákal, nikdy nekríval. Často sme s ním chodievali do lesa na túry a stanovačky. Nero mal tieto výlety veľmi rád a nikdy nejavil známky neochoty sa takéhoto výletu zúčastniť. Jedného dňa nám ale Nero ochrnul na panvové končatiny. Stalo sa to keď bol doma sám a nevedeli sme si vysvetliť že čo sa vlastne stalo. Mal neuveriteľné bolesti, nedokázal sa postaviť a pri najmenšom pohybe kňučal. Neskôr sme sa dovtípili, že sa pravdepodobne pošmykol na plávajúcej podlahe a došlo tak k spomínaným klinickým príznakom.
V tej dobe som bola len na začiatku môjho štúdia na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a moje vedomosti o chorobách psov boli minimálne. Vzali sme ho teda na kompletné vyšetrenie, ktoré odhalilo jeho diagnózu. RTG snímky potvrdili, že sa jedná o začínajúcu spondylózu na viacerých hrudníkových aj bedrových stavcoch súčasne. Veterinárny lekár nás ubezpečil, že ochrnutie nášho psa je len dočasné. Dal nám lieky, ktoré mal Nero brať v nasledujúcich dňoch. Počas niekoľkých dní sa Nerov stav naozaj zázračne zlepšil a on opäť chodil. Boli sme ale upozornení, že toto ochorenie stále postupuje (písala som o tom v I. časti článku o spondylóze) a ak chceme aby žil plnohodnotný psí život bez bolesti a čo najdlhšie, potrebuje pes s takýmto ochorením zvláštnu starostlivosť.
Odporúčania pre starostlivosť o psa postihnutého spondylózou
Teraz sa s Vami podelím o moje skúsenosti a praktické rady, ktoré sa mi osvedčili. Osobne kladiem dôraz na prevenciu a preto dávam veľký pozor aby nášmu psovi nezachladla chrbtica. Na zimu sme mu dali ušiť psí zateplený nepremokavý kabátik na mieru, ktorý nám dodnes dobre slúži. V sychravom a studenom počasí ho má stále na sebe, či už vonku alebo aj vtedy, keď chce "iba" chvíľku ležať na balkóne, keď mu je v paneláku v zime horúco. Vždy dám pod neho aj deku aby bol v teple. Upravila som mu vtedy aj stravu aby trošku schudol. Nadváha totiž spôsobuje zaťažovanie chrbtice aj kĺbov. Zároveň dávam pozor aby Nero neskákal s veľkej výšky a nedochádzalo tak k traumatizácií chrbtice. On si totiž svoju diagnózu neuvedomuje a šantí často ako malé šteňa. Odvtedy som u Nera dlhú dobu nič nepozorovala. Donedávna nepotreboval ani odstraňovať zubný kameň. Akurát sa mu na ďasnách objavil epulis (nezhubný nádor), ale ten je u starších psov pomerne bežný. Raz sme mu ho dali chirurgicky odstrániť, ale do pol roka opät narástol. Našťastie mu epulis nespôsobuje žiadne problémy, no je pravda, že odvtedy venujem hygiene ústnej dutiny zvýšenú pozornosť. Používam zubné gély, pravidelne odstraňujem zubný kameň a dezinfikujem ďasná ústnou vodou. Spondylóza sa u nášho psa znovu prejavila až po roku od prvého zistenia. Ako bol Nerko čoraz starší, všimla som si, že občas nie je "vo svojej koži". Pri zmene počasia trošička kríval, strnulejšie chodil, nechcelo sa mu chodiť von na prechádzku. Nero nevyzeral, že by mal bolesti, ale občas som si tieto problémy všimla. V takom prípade dostal znova svoj liek na spondylózu, aby toto prechodné obdobie prekonal a klinické príznaky vždy odozneli. Na druhý deň to bol znova náš zdravý pes. Tieto mierne problémy s chôdzou mal náš Nerko najprv raz do roka, teraz je to častejšie (5 - 6 x do roka). K prejavom spondylózy sa pridalo aj samovoľné odkvapkávanie moča. Stalo sa mu to prvýkrát na začiatku tohto roku a trvalo vždy len jeden deň. Odvtedy som to spozorovala ešte 2 x. Samovoľné odkvapkávanie moča môže so spondylózou súvisieť ako častá neskoršia komplikácia. S udržaním trusu náš pes zatiaľ problémy nemá. Problém s vyprázdňovaním býva jednou z ďalších komplikácií spondylózy. Veterinárne lieky na spondylózu som používala na začiatku ochorenia, dnes dostáva Nero len homeopatiká. Homeopatia ma zaujala hlavne preto, že nemá nežiadúce účinky na organizmus a nášmu Nerovi skutočne pomáha. S podávaním homeopatík u psa sa vždy poraďte s veterinárnym homeopatom. Je len na Vás, aký spôsob liečby si zvolíte, no základom kvalitného života psa so spondylózou sú podľa môjho názoru v prvom rade preventívne opatrenia. Dnes, aj po štyroch rokoch od diagnostikovania spondylózy u nášho psa, je Nero stále aktívnym a veselým psom, ktorý sa teší z každého dňa a veselo sa naháňa so svojou psou kamarátkou.
Verím, že tento môj článok pomôže aj iným psíčkarom a ich psíkom v boji s touto diagnózou. Týmto článkom som chcela poukázať na skutočnosť, že sa tejto diagnózy u psa netreba až tak obávať. Na záver len zdôrazním, že pes s ochorením chrbtice – spondylózou nemusí nutne trpieť. S dobrou starostlivosťou môže žiť naďalej a byť šťastným členom rodiny. Nezabudnite ale na fakt, že toto ochorenie sa nikdy nezastaví a vždy bude postupovať. Niektoré psy sa s touto chorobou dožijú aj vyššieho veku, iné nie. Preto je to len na Vás. Ak príde čas, budete to Vy, kto sa bude musieť rozhodnúť. Nechcem týmto strašiť, ale len upozorniť na závažnosť tejto choroby a na Vašu zodpovednosť voči štvornohému miláčikovi. Ľudia sa totižto často nevedia zmieriť z odchodom člena rodiny a umelo mu predlžujú život za každú cenu. Nerko s nami prežil nádherný život a neuveriteľne nás obohatil. Bude to pre mňa ťažké sa sním rozlúčiť, ale je to posledná vec, ktorú si odo mňa môj milovaný pes zaslúži. Nechcem aby ho niečo bolelo a nechcem aby niekedy trpel... Nechcem aby odišiel, ale ak sám bude chcieť, pomôžem mu odísť do psieho neba... No kým ten čas príde, budem sa o neho starať s láskou a verím, že s nami Nero prežije ešte krásny psí dôchodok.
