Som Tibetská teriérka E´MIU LAMLEH Schambala. Rada by som Vám bližšie predstavila naše zaujímavé a netradičné plemeno tak, ako ho vidím ja. V povedomí ľudí zatiaľ ešte nie sme takí známi ako iné psie plemená, ale myslím si, že sa už snáď začína blýskať na lepšie časy. Lebo my si to naozaj zaslúžime.
Portrét plemena Tibetský teriér
Nenechajte sa zmiasť slovíčkom teriér v názve plemena. Múdre publikácie uvádzajú, že sme stredne veľké psy s dlhou srsťou. Psi s výškou 35,6 až 40,6 cm (14 – 16 palcov), feny o niečo menšie. Vážime priemerne od 8 do 15 kg.
Pôvodne sme boli charakterizovaní ako ovčiarske psy. Postupom času, zmenou prostredia a rôznymi inými okolnosťami sa z nás stalo spoločenské plemeno. Pomenovanie teriér sa zrodilo úplne čistou náhodou vďaka nevedomosti Angličanov, ktorí majú plemeno Tibetského teriéra pod patronátom. Keď bližšie spoznali našu živelnú povahu, a ja mám teda radosť zo života náramnú, a obrovský temperament, ktorý je pre Tibetského teriéra charakteristicky najvýraznejším rysom, boli tak udivení, že ani veľmi nerozmýšľali, a rovno nás nazvali teriérom. Samozrejme aj pre stálu radosť zo života, ktorá z nás vyžaruje už na diaľku a vysokú inteligenciu. A pravda, aj troška tej svojhlavosti hrala úlohu. Nie sme úplne tvrdohlaví, ale aj tak :) tvrdohlaví. Dobre, nech si to panička nazýva tou svojhlavosťou :).
Ale čo už, čo sa stalo, už sa neodstane a tak sa voláme tibetský teriér.
To je naše druhá prirodzenosť – mať niečo zvláštne.
Sme živé, milé a priateľské psy. Pravda – občas k cudzím nedôverčiví. Ale to musíme, pretože je to tak uvedené v štandarde. Sme super spoločníci, či už sa jedná o vážne chvíle, alebo o nejakú neplechu. Môžeme leňošiť, váľať sa ... Odpočívať. Milujeme šport, túry, výlety, a všemožné rôzne aktivity. Prispôsobíme sa úplne všetkému, len aby sme boli stále vždy nablízku svojmu pánovi. Pretože pán alebo panička sú pro nás tým najdôležitejším na celom šírom svete.
Aký vlastne Tibetský teriér je?
Na prvý pohľad z nás srší hrdosť. Temperamentní, bystrí, odvážni a taktiež zvedaví. Odolní, s veľkou vytrvalosťou. Pre našu veľkú samostatnosť (ktorá bola v pôvodnej domovine vyžadovaná) a vysokú inteligenciu, je nutné pri našej výchove dbať na dôslednosť (ale u ktorého plemena nie :-)). A nie je tajomstvom, že nespravodlivá alebo tvrdá výchova narobí oveľa viac škody ako osohu a psa poznamenáva na celý život. Pokiaľ sme od malička v kontakte so "svojou svorkou", a je nám venovaný dostatok času s láskavým vedením, vyrastieme v hrdého, sebavedomého a bezproblémového psa. Nemáme radi dril a týmto štýlom u nás rozhodne nič nedosiahnete. Ale pokiaľ výchovu realizujete formou hry a pozitívnej motivácie, budete sa čudovať aké úspechy dosiahnete! Malým tajomstvom je využitie našej zvedavosti, dáme sa vtedy nalákať na čokoľvek. Neobrúsený diamant sa pri správnom vedení premení v skutočný poklad ... Áno aj to sme my.
Pre chov v kotci sa rozhodne nehodíme, a to pre našu bezhraničnú oddanosť a lásku k svojmu pánovi. Bez kontaktu s blízkym človekom by sme veľmi trpeli. Síce s prezieravým pohľadom znášame tie vaše odchody do práce, ale len preto, že vieme, že se zase vrátite späť. A to je potom uvítanie!
Dokážeme zhodnotiť situáciu. Všetko sa snažíme riešiť v mieri a za výdatného vrtenia chvostíka. Milujeme pána z celého svojho srdca, do ktorého napasujeme aj všetky ostatné domáce zvieratá. Disponujeme príjemnou vlastnosťou - nekonfliktnosťou.
Trocha z histórie Tibetského teriéra
Pochádzame z Tibetu – ako napokon napovedá sám názov plemena. Vo svojej domovine sme sa museli vedieť postarať sami o seba.Takže naozaj dokážeme všetko, čo si zmyslíme. Mali sme to náročné. Obyčajní kočovníci a prostí ľudia v Tibete využívali naše služby. V domovine sme sa pôvodne preháňali okolo stád tibetských jakov, kôz a oviec. Dozerali sme, aby bolo všetko v poriadku. A taktiež sme sprevádzali zvieratá na zelenejšie pastviny. Občas nám pomáhali aj Tibetské dogy a so všetkými sme museli vedieť dobre vychádzať. Takže sme aj čosi ako diplomati.
Že by Tibetský teriér mohol byť zakladateľom celej rady ovčiarskych plemien? Napr. poľský nížinný ovčiak, bobtail, bradatá kólia, ale pokojne aj briard? Niektoré pramene to uvádzajú. A vlastne prečo nie …. Nie nadarmo, keď ich stretneme na výstavách, zdravíme sa ahoj veľký braček, ahoj veľká sestrička.
Dočítate sa o nás už v zápisoch Marca Pola. V Tibete sme stotožňovaní so snežnými levmi Sengee - a nájdete nás aj v tibetskom znaku. A že nám to tam fakt sluší. Pravdu povediac som rada, že nie som lev, to by som sa potom nezmestila k paničke do postele.
Bývali sme aj v budhistických kláštoroch a mali aj inú, nemenej dôležitú úlohu – robiť mníchom spoločníka. Boli jsme pre nich to najvzácnejšie čo mali a tešili sme se obrovskej úcte... A potom, začiatkom všetkého bol darček ... V roku 1922 anglická lekárka Dr. Agnes R. H. Greigová za svoje lekárske služby dostala do daru fenku Bunti, ktorú si spolu so psom Rajah doviezla do Británie, kde boli zapísaní do registra a tak to celé vlastne začalo. Ale o tom se dočítate skoro v každej publikácii o TT, takže sa tu nebudem opakovať. Do Európy sme se dostali začiatkom minulého storočia.
Vzhľad Tibetského teriéra
Pre prežitie v Tibete je a bola potrebná cielená harmónia a tak sme týmto potrebám celkom prispôsobení. Máme veľké guľaté labky. Tie sú istotou pri skokoch a dopade. Hustá srsť nás chráni. Keď celkom vyrastieme, srsť nám padá cez oči. Ochraňuje nás proti ostrému slnku, dažďu, vetru, snehu, fujavici. A v podstate proti všetkým rozmarom počasia.
Huňatý chvostík, ktorý nosíme stočený na zadnej časti chrbta našu ochranu len zvýrazňuje. Bráni prechladnutiu obličiek. A naviac pôsobí ako kormidlo, keď práve rýchlo musíme zmeniť smer behu. Sme chvíľu tam a hneď zas inde.
Máme kvadratický, vyvážený tvar tela čo je úplne ideálne k potulkám po horách. Že sme fantasticky obratní, snáď ani nemusím zdôrazňovať.
Proti vlhku, chladu, mrazu alebo naopak veľkému teplu nás chráni hustá podsada. Dlhá krycia srsť zaistí, že hneď tak rýchlo nepremokneme. Voda sa totiž nedostane až na kožu. Všetko sa dá vystihnúť jedným slovom – účelnosť.
A naviac je naša srsť samočistiaca. Srsť je suchá, a tak nemá charakteristický psí pach. Tým se tiež značne odlišujeme od ostatných plemien. Vlastne sme stále voňaví. Teda až na nejaké tie "nehody" pri vychádzkach.
Myslíte si, že je naša srsť na údržbu veľmi náročná? Môže to tak možno vyzerať, ale pokiaľ sa pravidelne prečesáva, nie je s ňou až taká veľká práca. Nepĺzne, len je potrebné pravidelne odstraňovať starú srsť. A verte, že keď budeme od malička naučení na česanie, tie chvíle spolu strávené pri skrášľovaní si budeme pekne užívať. Teda ja si pri tom vždy pekne schrupnem a občas pozriem na paničku, či je akože všetko v poriadku. Pokiaľ však chceme byť miss, t. j. zúčastňovať sa výstav a show, je jasné, že si páni budú musieť na údržbu našich chlpov nájsť o mnoho viac času. A my sa odmeníme krásnou, žiarivou srsťou a budeme se prezentovať ako kráľovné. Niekomu to trvá rok, inému dva niekto má dokonca srsť hotovú až v 3 či dokonca 4 rokoch. Ale ten výsledok potom stojí za to. Úžasný pohľad, ako sa v kruhu preháňame so svojim typicky tibeťáckym, ladným, svižným pohybom a splývavou, udržovanou dlhou srsťou.
A akú má Tibetský teriér vlastne farbu? Podľa želania, vyber si ... Splníme všetko, pretože ... Najčastejším sfarbením je čierna, čierna s bielymi znakmi a sobolia. Ale inak farebnosťou skutočne priam hýrime - od bielej, krémovej, zlatej, sivej alebo dymovej. A keď si k tomu pripočítate tisíc rôznych variant svetlostí a tmavostí tých či oných farieb a odtieňov, ešte ani zďaleka nebudete na konci. Dvojfarební, trojfarební – všetko je možné. Len pečeňová a čokoládová farba nie je podľa štandardu prípustná.
Záver - alebo spočítané a podčiarknuté
Sme veľmi atraktívne, temperamentné a spoločenské psy, čo si vedia všetkých v blízkosti pekne omotať okolo prsta. Psy s výnimočnou a jedinečnou povahou, myslením a vzácnou inteligenciou. Potrebujeme byť neustále v kontakte so svojim pánom a sme maximálne vhodní pre pobyt v byte či dome.
Máme veľké srdce a vždy rozdávame šťastie, radosť a pohodu. Sme psy slnečnej povahy. Keď zbadáte naše očká alebo aspoň očko, vždy sa i vo vašom vnútri rozsvieti malé slniečko. Nemáme radi stres a hádky – sme potom veľmi skľúčení a nešťastní, prečo vlastne tí ľudkovia okolo nás nemajú radosť zo života.
V Tibete nás volajú "malí ľudia" a já som veľmi rada, že môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že toto označenie je pravdivé a celkom výstižné. Presne to vlastne plne vystihuje povahu tibetského teriéra. A verte, že aj moja panička pritakáva.
Sme veľmi vnímaví, naša výchova musí byť dôsledná, ale spravodlivá. Máme výbornú pamäť.
K cudzím ľuďom si zachovávame odstup, alebo istú rezervovanosť. Sme výborným strážcom, ale len v smysle upozorňovania. Pokiaľ o niečom vieme, je logické, že chceme, aby o tom vedeli aj všetci ostatní. Nikdy by sme nikoho nenapadli. Môžete s nami robiť turistiku, šport, agility, výlety v prírode alebo len obyčajné leňošenie ... Jednoducho čokoľvek čo si zaumienite vy, alebo my.
A pokiaľ si raz Tibetského teriéra zaobstaráte, dajte nám prosím vedieť. Viete predsa, že stále vyhľadávame nových kamarátov, ktorí majú určite už teraz miesto v našom veľkom srdci.
Vaša Tibetská teriérka E´Miu Lamleh Schambala.
foto a text Marta Ščudlová
CHS FCI Áres Šamarkan
