Vlčí špic patrí do 5. Skupiny FCI - Špice a primitívne plemená, sekcia Európske špice. Jedná sa o dlhosrstého psa kvadratického formátu. Je to pomerne staré plemeno, psy tohto typu sa v minulosti v Európe využívali na stráženie dvorov, furmanských vozov a v Holandsku na stráženie lodí v kanáloch. Počas 2. svetovej vojny došlo k oddeleniu chovu, kým na kontinente sa udržala pôvodná línia vlčieho špica, anglickí chovatelia realizovali svoju predstavu menšieho, kvadratickejšieho psa s bohatšou srsťou - keeshonda. Už dlhšiu dobu dochádza k prelínaniu oboch typov a pôvodný nemecký vlčí špic sa chová už len ojedinele v krajine pôvodu, alebo v Česku. Vlčí špic je najväčší zo všetkých špicov, podľa štandardu sa jeho výška pohybuje v rozpätí 45 - 55 cm, pričom sa pri nezmenených proporciách pripúšťa výška až 60 cm. Je mimoriadne ostražitý a pozorný. V jeho okolí sa neudeje nič o čom by nevedel. Voči cudzím ľuďom býva ostražitý, ale po zoznámení s nimi ich prijme za svojich. Je fixovaný na svojho pána a veľmi učenlivý. V štandarde sa taktiež píše, že u vlčieho špica absentuje lovecký pud. Poznatok vychádza predovšetkým z minulosti, keď bol chovaný nemeckými poľovníkmi a rozširovaný medzi majiteľov zastrelených psov, ktoré pytliačili. Túto informáciu je však treba brať s rezervou, keďže sú dobrí strážcovia, majú tendenciu eliminovať hlodavcov a vtáctvo na zverenom teritóriu. Pri prechádzkach prírodou sa veľmi od pána nevzďaľuje a prípadnú stopu sleduje len krátko a hneď sa vráti. Vlčí špic je ideálnym strážcom, jeho veľkosť už vzbudzuje rešpekt, pričom strava vyjde oveľa lacnejšie ako u veľkých plemien. Vďaka hustej srsti tvorenej krycou srsťou a podsadou miluje zimu a preto mu celoročný pobyt vonku nerobí problém. Srsť sa zásadne nestrihá, aj v letných horúčavách ho chráni pred prílišným teplom. Má samočistiacu schopnosť, preto jej údržba nie je náročná. Raz týždenne ju treba prečesať, najmä za ušami a bruchu, aby sa netvorili "žmolky". Zvýšenú pozornosť potrebuje jedine pri čistení od bodliačia a rôznych semien trávy, s ktorými si pes nevie sám poradiť. Keďže sa jedná o veľmi aktívneho psa, s radosťou Vás bude nasledovať a spolupracovať s Vami. Vlčí špic je dosť temperamentný, preto s tým pri výchove treba počítať. Výcvik treba ukončiť v okamihu, keď to ešte psa baví. Vďaka svojej inteligenci si cviky pamätá už po málo opakovaniach a málokedy ich zabudne, aj keď sa už neprecvičujú. Vlčie špice patria medzi dlhovekejšie plemená, bez problémov sa dožívajú 13 rokov a viac. Je to pomerne zdravé plemeno, možno je na škodu, že sa pri bonitácii nevyžadujú žiadne zdravotné skúšky. Moje skúsenosti s vlčím špicom: Vlastním vlčieho špica - Atiho viac ako 3 roky. Veľmi rád sa pohybuje v prírode, nerobí mu problém ani pobyt vo výškach nad 2 000 m nad morom. Vždy si vyberie navyšší bod na okolí a pozorne sleduje dianie okolo. Bez problémov zvláda aj 50 km denné pochody, pričom neuveriteľne rýchlo regeneruje. Stačí mu hodinku - dve pospať a je pripravený vyraziť ďalej. Vlčieho špica odporúčam všetkým aktívnym majiteľom, ktorí hľadajú nielen verného strážcu ale aj spoločníka do mesta či do prírody.
