Petardy, hromy alebo iné hlasné či prekvapujúce zvuky môžu u niektorých psov vyvolávať strach, ktorý ich núti schovávať sa na bezpečných miestach. Tento typ strachu sa u psa môže vyvinúť aj v prípade, keď so zvukom doteraz nemal spojené žiadne traumatizujúce zážitky. Pozitívnou skutočnosťou je, že tento problém je možné odstrániť. Ak s tým nebudeme nič robiť, strach z búrok alebo hlasných zvukov sa väčšinou len zhorší.
Medzi najčastejšie problémy správania psa v súvislosti s obavami z hlasných zvukov je deštrukcia a útek. Keď pes dostane strach, obvykle sa pokúsi ujsť na miesto, kde sú zvuky hromu alebo petárd menej intenzívne. Ak sa pes menej bojí, keď z dvora utečie, alebo vyhľadá konkrétnu miestnosť, potom sa útek len posilňuje, pretože zníži strach. Častokrát však útek môže byť problém a môže ohrozovať zdravie nášho psa.
Pes môže začať so zvukom ktorý v ňom vzbudzuje strach spájať aj iné veci. Napríklad psy, ktoré majú strach s hromu, sa neskôr môžu začať báť vetra, tmavých mrakov, zábleskov svetla, pretože tieto často predchádzajú zvuku hromu. Psy, ktoré sa boja petárd sa môžu začať báť detí (najčastejšie spôsobujú petardami hluk), alebo sa môžu začať báť chodiť na dvor, pretože tam hluk najčastejšie počujú.
Ako pomôcť psovi prekonať strach z búrky
Vytvorme psovi bezpečné miesto. Pokúsime sa psíkovi vytvoriť bezpečné miesto, kde by sa mohol schovať keď počuje zvuky, ktoré ho strašia. Majme na pamäti, že to musí byť bezpečné miesto z pohľadu psa, nie nášho. Sledujme, kam smeruje, keď sa bojí a ak je to možné, sprístupnime ho. Ak sa napríklad snaží dostať pod posteľ, zabezpečme mu prístup do spálne. Môžeme sa pokúsiť vytvoriť mu "útočisko na schovanie", ktoré je pohodlné, tmavé a pokiaľ možno čo najviac izolované pred desivými zvukmi. Keď nastane búrka, psa povzbudíme, aby sa tam išiel schovať. V blízkosti "útočiska" umiestnime misku s potravou, aby si pes vytvoril asociáciu, že sa tam nachádzajú príjemné veci. Môžeme pridať rádio, alebo ventilátor, aby sme prehlušili negatívne zvuky.
Toto však nezaberá u všetkých psov, niektoré psy majú v prípade pocitu strachu nutkanie byť v pohybe a úkryt ich strachu nezbaví.
Snažme sa zaujať pozornosť psa. Táto metóda funguje najmä v počiatočných fázach strachu. Povzbuďme psa, aby sa zapojil do činností, ktoré zamestnajú jeho pozornosť a odvádzajú tak od strachu. Začnime hneď ako si všimneme známky nepokoja, kým sa ešte nebojí a je len ostražitý. Snažme sa so psom vykonávať niečo, čo má naozaj rád. Vezmime napr. tenisovú loptičku a hrajme sa s ním v bezpečnom priestore, prípadne precvičujme príkazy, ktoré pozná. Odmeňujme psa pochvalou, prípadne maškrtou. V prípade, že má hluk alebo búrka narastajúcu tendenciu, pes nemusí byť ďalej schopný udržať pozornosť na hru. Získaný čas však umožňuje oddaľovať vznik strachu a táto fáza môže zakaždým trvať o čosi dlhšie. Keď už pes nie je schopný venovať nám pozornosť a začne sa báť, hru či cviky ukončíme. Ak by sme ďalej pokračovali, môžeme nechtiac posilniť strach.
Tvárme sa, že je všetko v poriadku. Niektoré psy musia mať istotu, že nie je dôvod sa báť. Ak sme z búrky nervózni aj my, pocit strachu to v psovi len povzbudí. Dávajme pozor, aby sme psa za strach neodmeňovali. Ak ho utešujeme, reakcia bude len pokračovať. Tým, že búrku ignorujeme, vysielame psovi signál, že nie je dôvod na obavy. Psa sa bez posilnenia strachu môžme pokúsiť upokojiť masážou, alebo česaním pomalými dlhými ťahmi kefy.
Desenzibilizácia na hluk. Počas nejakej aktivity ktorú má náš pes rád ho vystavujeme rušivým hlukom. Môžeme prehrávať napr. zvuky búrky a pod. Začíname na minimálnej hlasitosti a snažíme sa so psom aktívne hrať. Po čase môžeme intenzitu hluku zvyšovať až na vysokú hlasitosť. Je to dlhodobejší proces, ktorého cieľom je naučiť psa ignorovať zvuk, ktorého sa bojí.
Ak nie je pocit strachu u vášho psíka prehnaný, alebo zdroje hluku nie sú príliš frekventované, mali by tieto techniky postačovať. V každom prípade vystrašeného psa nehladkajme ani ho neutešujme, naopak komunikujme s ním veselým tónom, ktorý naznačuje, že búrka nie je problém.
