Veľa majiteľov psov si neuvedomuje, že pri výcviku psa robia niečo zle alebo neúplne. Niektorí si aj svoje chyby uvedomujú, ale nevedia si s tým sami pomôcť. Môže u nich často vzniknúť pocit beznádeje a sú zo svojho psa sklamaní. V lepšom prípade to skončí tak, že psa nepúšťajú a problém len eskaluje, v horšom prípade sa ho pre "nezvládateľnosť" chcú zbaviť. Pre všetkých tých, ktorí majú s privolaním psa problém, je určený nasledujúci článok.
-
"Ale on ku mne aj tak nepríde. A čo keď ujde?"
Mnoho psov je zvyknutých na to, že keď ich chceme privolať, kráčame alebo bežíme smerom k nim. Pes to berie ako hru a začne pred nami utekať. A ak má v tej chvíli pred sebou vynikajúce zbytky zo susedovej večere (ktorému by sa nohy rozleteli, keby to hodil do koša a nie cez okno von), naša rýchlosť sa zvýši na maximum a taktiež náš miláčik zapne turbo režim, aby sme ho náhodou nedobehli. Týmto počínaním si u psa "vypestujeme" chronické utekanie už len pri náznaku pohybu smerom k nemu.
V tomto prípade musíme začať úplne odznova – viď. predošlý diel seriálu - Nácvik privolania.
-
"On je všade, všetko ho zaujíma, len mňa berie akoby som bol vzduch."
Máme temperamentného a hyperaktívneho psa? A čudujeme sa mu, že sme pre neho menej zaujímaví ako všetko okolo? Či už to sú ľudia, autá, iné psy, vtáčiky a dokonca aj tráva pohybujúca sa vo vetre? Nemôžeme sa psovi čudovať, keď len stojíme a kričíme povel. Čím je pes temperamentnejší, tým zábavnejší musíme byť – jedno vrecko si naplníme odmenami, do druhého si dáme obľúbenú hračku nášho psa (najlepšie pískaciu), s ktorou sa pes môže hrať len po dobre vykonanom povele. Z nás musí sršať radosť a dobrá nálada, skáčme, utekajme ako len vieme, tlieskajme, pískajme – tak psa zaujmeme viac ako podnet, ktoré sú okolo neho.
-
"On to vedel lepšie keď bol menší, ale už nepočúva vôbec – veď má 8 mesiacov, tak už by mal počúvať."
Puberta je to obdobie, kedy psy začnú vymýšľať a z našej takmer dokonalej privolávačky nezostane nič. U každého psíka začína v inom veku a trvá rôzne dlho (cca od 6-12 mesiacov v závislosti na veľkosti plemena). U poľovníckych plemien vraj puberta nastupuje ešte raz, teda takéto obdobie môže trvať až do 2 rokov. Nezúfajme, psa toto obdobie po čase prejde a opäť začne počúvať. ALE – nevzdávajme sa pri cvičení psa v tomto období – pes skúša, čo a koľko si toho môže dovoliť. Vždy trvajme na rýchlom a presnom prevedení privolania, riaďme sa heslom – čo neurobí pes, urobíme za neho. Musíme byť veľmi trpezliví. Ak nechce prísť, pomôžme si stopovacím vodítkom, ak si nechce predsadnúť alebo predsadáva krivo, opravíme ho a pochválime (aj keď sme niečo museli urobiť "za neho").
-
"On počúva, keď pri ňom nie sú žiadne psy. Akonáhle nejakého psa zbadá, rozbehne sa za ním a nechce prísť."
Pokiaľ sa pes s inými psami nevída na každej prechádzke, alebo je v puberte, môžu sa psy stať niečím, čo ho láka viac ako naše odmeny a pochvaly. Musíme sa vrátiť k základom privolávania a poriadne povel nacvičiť bez prítomnosti iných psov. Až keď bude privolanie 100%, môžeme ho skúsiť privolať najprv v prítomnosti jedného psa a až neskôr od viacerých psov. Neodvolávajme psa z hry s inými psami, ak nemáme povel zvládnutý, pretože si pokazíme doterajšiu snahu. Vhodnou výcvikovou pomôckou pri odvolávaní od psíkov je stopovacie vodítko.
-
"Keď sa k nemu chcem zohnúť, odskočí a ujde odo mňa."
Mnoho začiatočníkov má tendenciu psa po privolávačke doslova schmatnúť za krk a ihneď pripnúť na vodítko. U psa tak docielime to, že akonáhle ho chceme pohladiť, alebo ho pripnúť, odskočí preč. S nácvikom začneme odznova, po privolaní si čupneme a skúšame psa odmeňovať a zároveň ho hladiť na krku a hrudi pod hlavou. Striedajme privolanie s voľnosťou a nepripínajme po každom povele psa na vodítko. Pomôcť si môžeme aj vodítkom, ktoré psík nesie za sebou – to nám pomôže ho udržať pri sebe. Pes si musí uvedomiť, že privolanie neznamená to, že prídem, schmatnú ma za krk a už mám po voľnosti.
-
"On veľmi dobre vie prečo dostal!"
Typická veta ľudí, ktorým pretiekol pohár trpezlivosti a po tom, čo im pes ušiel a nevrátil sa hneď, uštedrili mu "nádielku". Pes si trest nespojí s tým, že pred pol hodinou ušiel a pohral sa s kamarátmi, ale s príchodom k majiteľovi. Stačí jedna takáto skúsenosť a pokazíme si celé privolanie, ktoré už mohlo spieť k dokonalosti. V tomto prípade musíme začať s nácvikom znova od začiatku a psa presvedčiť, že trest k privolaniu nepatrí. Môže nám pomôcť (podobne ako v predchádzajúcom prípade) vodítko. Jeho dĺžka závisí od vzdialenosti, na akú sa k nám pes nechce priblížiť.
Na záver je potrebné zdôrazniť, že pri odstraňovaní nedostatkov a zlozvykov musíme byť trpezliví a uvedomiť si, že náprava nebude možná zo dňa na deň. Čím dlhšie pes "zlozvyk" má, tým dlhšie bude trvať jeho odstránenie alebo potlačenie.
Často bude nutné používať stopovacie vodítko pri každom venčení psa a pomáhať si s ním. Akonáhle pes pochopí, že ak príde k nám dostane odmenu, máme vyhraté! Už len to nepokaziť a utvrdzovať tento povel aj naďalej.
Nepripínajme psa po každom privolaní na vodítko, aby si privolanie nezačal spájať s tým, že sa pre neho končia zlaté časy voľnosti.
A nezabudnime ODMEŇOVAŤ, ODMEŇOVAŤ, ODMEŇOVAŤ, VEĽA CHVÁLIŤ, HRAŤ SA A MAŤ RADOSŤ AJ Z MALÉHO ÚSPECHU.
