Koža psa je najväčší komplexný orgán, ktorý pokrýva celý povrch tela psa a zabraňuje vnikaniu škodlivých látok a mikroorganizmov do tela.
Zložky psej kože
- pokožka (Epidermis),
- škára (Dermis),
- podkožie (Subcutis).
Pokožka (Epidermis) je najvrchnejšou vrstvou kože a je tvorená najmä keratinocytmi. Tieto bunky sa v najspodnejších vrstvách pokožky rozmnožujú a smerom k povrchových vrstvám bunky strácajú jadro, oplošťujú sa a odumierajú. Na povrchu kože sú odumreté bunky, ktoré sa neustále odlupujú – môžeme to pozorovať ako drobné šupiny na koži.
Okrem keratinocytov sa v pokožke nachádzajú melanocyty (ich funkciou je tvorba pigmentu melanínu), Langerhansove bunky (majú význam pri obranných mechanizmoch organizmu), Merkelove bunky (súčasť mechanoreceptorov).
Hrúbka pokožky sa líši od miesta na tele – v miestach, kde je koža pokrytá srsťou, je pokožka tenká, naopak v miestach bez srsti je hrúbka pokožky väčšia (napr. vankúšiky na labkách).
Medzi vrstvou pokožky a škáry sa nachádza bazálna membrána, ktorá zabezpečuje výmenu látok medzi týmito dvoma vrstvami a obopína chlpové folikuly a kožné žliazky.
Škára (Dermis, Corium) je najhrubšou vrstvou kože a je tvorená najmä väzivom, ktoré zabezpečuje značnú pevnosť kože. Nachádza sa tu veľké množstvo rozličných druhov buniek, ktoré majú podiel na mnohých funkciách. V škáre sú uložené chlpové folikuly, kožné žľazy a kožné svaly. Cez povrchovú vrstvu (tzv. papilárva vrstva) prebieha veľký počet krvných a lymfatických ciev a nervov.
Podkožie (Subcutis) sa svojou hrúbkou líši v rôznych miestach tela. Je tvorené z väziva a tuku. Spája kožu a podložie, čo je napr. kostrové svalstvo alebo kosť.
Kožné žľazy sa môžu nachádzať v koži buď samostatne, alebo sú viazané na prítomnosť chlpového vačku.
Delenie kožných žliaz psa
- potné žľazy (Glandulae sudoriferae, Glandulae glomiformes)
- mazové žľazy (glandulae sebaceae).
Pravé potné žľazy (Glandulae sudoriferae merocrinae) sa u psa nachádzajú na prstových vankúšikoch. Nepravé potné žľazy (tzv. pachové resp. aromatické) (Glandulae sudoriferae apocrinae) sa u psa nachádzajú v malom počte. Ich prítomnosť je viazaná na prítomnosť chlpového vačku.
Mazové žľazy sú taktiež spájané s chlpom a ich produktom je kožný maz (Sebum cutaneum). Na niektorých miestach sa zmenili na špecializovaný typ žliaz – napr. na mihalniciach tarzálne žľazy, okolo ritného otvoru circumanálne žľazy.
Modifikovanou kožnou žľazou je aj mliečna žľaza.
- Koža predstavuje 12-24% celkovej živej hmotnosti psa (v závislosti na veku).
- Pri poškodení kože sa zvyšuje epidermálny obrat (to znamená čas, za ktorý sa bunky z najspodnejšej vrstvy pokožky dostanú na povrch pokožky a odlupnú sa); priemerný čas tohto prechodu u zdravého psa sú 3 týždne, čo je o 1 týždeň menej ako u človeka (28 dní).
- Hrúbka kože u psa je od 0,5mm – 5mm.
- U rôznych plemien je hrúbka kože rozličná.
- Najhrubšia koža je v oblasti chrbta a krku psa a najtenšia v inguinálnej oblasti (oblasť medzi brušnou stenou a stehnami, miesto kde sa u samcov nachádza miešok a semenníky)
- Pes sa nepotí tak ako človek na celom tele, pretože potné žľazy psa sa nachádzajú len v oblasti prstových vankúšikov (môžme si to všimnúť, keď náš pes dlhšie stojí napr. na chodníku – aj napriek tomu, že je vonku sucho, môžme nájsť odtlačok labky)
- Mazové žľazy spoločne s nepravými potnými žľazami vytvárajú na chlpe ochrannú vodeodolnú lipidovú vrstvu, ktorá ma antimikrobiálny a antiparazitický účinok
- Na prechode prvej a strednej tretiny vrchnej strany chvosta sa nachádza tzv. chvostová žľaza, ktorá vznikla zmnožením mazových a potných žliaz (u psov si v tejto oblasti môžme všimnut inú kvalitu srsti – hrubšia a redšia srsť)
- Psy majú najvyššiu hodnotu pH kože zo všetkých cicavcov. Kým u človeka je hodnota pH kože 4,8 - 5,5, u psov má pH kože hodnotu 7,4
