Nemecký prepeličiar

104 Nemecký prepeličiar

Nemecký prepeličiar – krátky prehľad histórie: z poľovníckej literatúry sa dá dokázať, že už niekoľko storočí sa objavovali psy podobné dnešnému prepeličiarovi, ktoré sa používali na sliedenie za zverou. Aj označenie „prepeličiar“ sa dá historicky doložiť. S čistokrvným chovom prepeličiara sa začalo na prelome 19. a 20. storočia. Základným kameňom chovu bol plemenník „Lord Augusta 1843 L“, pochádzajúci zo Staufenbergu v Bavorsku. S niekoľkými, k nemu vhodnými sučkami sa začalo s čistokrvným chovom. Spočiatku sa vyskytovali len hnedé alebo hnedobiele jedince, zvláštnosťou boli jedince, ktoré mali malé červené znaky na hlave, tzv. pálenie. Sučkou „Baby auf der Schanze 1838 L“ sa začal chov hnedých sivkov. Rudolf Fries (R. F.), ktorý po desaťročia významným spôsobom ovplyvňoval chov nemeckého prepeličiara, začal s oddeleným chovom farebných rázov (hnedý a hnedý sivko). Jeho cieľom bolo napriek úzkej východzej báze chovu cieleným párením vo vnútri oboch farebných rázov zabrániť škodám, ktoré by mohla spôsobiť príbuzenská plemenitba. Rozdelenie farebných rázov prebehlo zmysluplne aj vďaka mierne rozdielnym vlohám týchto psov. Hnedé sa osvedčili na krátke vzdialenosti, hnedí sivkovia sú vhodní na dlhé vzdialenosti pre ich mimoriadnu spoľahlivosť na stope. Rozdielne vlohy už dnes neplatia za spoľahlivý znak pre rozlíšenie, lebo v priebehu času došlo z rôznych príčin viackrát k spojeniu oboch farebných rázov. Celkovo ale dodnes slúži toto rozdelenie na zachovanie nepríbuznej krvnej rezervy vo vnútri plemena. Nemeckého prepeličiara chovajú a budú chovať výlučne poľovníci ako sliediča a mnohostranného poľovného psa.

Celkový vzhľad: Nemecký prepeličiar je stredne veľký, dlhosrstý, svalnatý sliedič, s ušľachtilou hlavou a silnou kostrou. Je dlhší ako vysoký, v žiadnom prípade nesmie byť vysokonohý. Dôležité proporcie:

• pomer dĺžky trupu k výške v kohútiku 1,2:1,
• pomer hĺbky hrudníka k výške v kohútiku 0,5:1,
• pomer dĺžky papule k dĺžke temena 1:1.

Povaha a správanie: živý a vášnivý poľovník, priateľský a sebavedomý, veľmi učenlivý a prispôsobivý, nemá byť bojazlivý ani agresívny. Nemecký prepeličiar je

• vášnivý dohľadávač,
• spoľahlivý a vášnivý sliedič a stopár
• spoľahlivo hlasný na stope,
• má výborný čuch,
• nadšený aportér a spoľahlivý vo vode,
• ostrý na škodnú,
• pri zodpovedajúcej príprave a správnom vedení je samostatný, má prehľad o veľkej ploche, spoľahlivý na stope a dohľadávač, sliedič a mnohostranný úžitkový lovecký pes, pre prevažne zalesnené a vodné revíre. Vloha pre vystavovanie nebola v chove od začiatku sledovaná.

Hlava Temeno: ploché, primerane široké, bez výrazného výbežku medzitemennej kosti. Čelový sklon: iba mierne naznačený. Tvárová časť Ňucháč: je veľký a tmavý, má široko otvorené nozdry, pigmentové škvrny sú chybou, rímsky nos je ozdobou psa. Papuľa: silná, rovnomerne široký chrbát nosa, smerom nadol mierne zaoblená, nesmie byť špicatá, nemá byť kratšia ako temeno. Pysky: rovné , suché, napnuté, pigmentácia zodpovedá osrsteniu. Chrup: uplný chrup so 42 zubami podľa zubnej normy. Rezáky hornej čeľuste ako nožnice presahujú cez spodné, kliešťový zhryz sa toleruje, zuby sú dobre vyvinuté, chrup je silný. Líca: suché, koža napnutá, jarmové oblúky nemajú vystupovať. Nemecký prepeličiar má stredne hnedé oči, pokiaľ možno tmavé, stredne veľké, posadené mierne šikmo, nemajú byť vystupujúce alebo zapadnuté, priliehavé viečka, žmurka nie je viditeľná. Okraje viečok sú osrstené. Uši: vysoko a široko nasadené, ploché, ležia tesne za očami bez toho, aby sa stáčali, nie sú tučné, mäsité alebo handrovité. Rovnomerné, cez okraje uší presahujúce osrstenie. Uši natiahnuté dopredu dosahujú po ňucháč. Krk: silný, šija svalnatá, tupým uhlom prechádza do kohútika, bez voľnej kože a bez laloku prechádza do hrudníka. Trup Chrbtová línia: v jednotlivých telesných častiach rovná, plynule prechádza, kríže mierne klesajú, chvost je nesený v predĺžení chrbtovej línie alebo trochu spustený. Kohútik: mocný a výrazný. Chrbát: krátky a pevný, bez priehlbinky za kohútikom. Bedrá: svalnaté. vyzerajú byť široké. Kríže: mierne šikmé, v žiadnom prípade nesmú byť prestavané, trochu nižšie ako kohútik. Hrudník: pri pohľade spredu oválny, pri pohľade zboku dosahuje hlbšie ako po lakte. Hrudný kôš dlhý, rebrá dobre klenuté, ale nie súdkovité alebo ploché. Spodná línia a brucho: od posledných „falošných“ rebier primerane vtiahnuté. Pokiaľ možno aj spodná strana je plne osrstená krycou srsťou a podsadou.

Chvost: nesený v pokoji rovno v predĺžení chrbtovej línie alebo spustený, v afekte mierne zdvihnutý, stále v pohybe. Aby sa predišlo zraneniam, skracuje sa šteňatám do troch dní po narodení maximálne o jednu tretinu. V krajinách, kde je kupírovanie zakázané, sa môže chvost nemeckého prepeličiara ponechať neskrátený.

Končatiny Celkový vzhľad: pri pohľade spredu rovné a paralelné, pri pohľade zboku sú postavené dobre pod telom, kolmé na zem a dobre zauhlené. Plecia: svalnaté, šikmo dozadu uložené lopatky. Ramená: v pohybe sa pohybujú tesne pri hrudníku. Lakte: tesne priliehajú k telu, nesmú byť vtočené ani vytočené. Predlaktia: rovné, prepojenie s kĺbom nemá byť rachitické. Kĺby nadprstia: mocné. Nadprstia: mierne zošikmené dopredu. Labky: lyžicovité. Mačacie a zajačie labky nie sú žiaduce. Prsty musia byť dobre uzavreté. Vankúšiky sú hrubé, odolné, dobre pigmentované, s mocnými, prirodzene sa opotrebujúcimi pazúrikmi. Zadné končatiny Všeobecne: pri pohľade zboku dobré zauhlenie kolien a piat, pri pohľade zozadu rovné a paralelné, ani súdkovitý ani kravský postoj, silné kosti. Stehná: široké a veľmi svalnaté, dobré zauhlenie panve a stehien. Kolená: silné, s dobrým zauhlením stehna a predkolenia. Predkolenia: dlhé, svalnaté a šľachovité. Päty: silné. Podpätia: krátke, zvislé. Labky: ako predné. Pohyb: plynulý a priestranný, končatiny sa pohybujú paralelne a rovno popri tele.

Osrstenie Srsť: silná, tesne priliehavá, väčšinou mierne zvlnená, niekedy aj kučeravá (ako astrachán) alebo plocho a tesne priliehavá, s hustou podsadou. Nie príliš dlhá alebo riedka či dokonca hodvábna, na šiji, ušiach a na krížoch je srsť často zvlnená, na papuli, tvárovej časti a temene je srsť krátka, ale veľmi hustá. Po oboch stranách hrude je často hriva (žabó), aj brucho je dobre osrstené, na zadnej časti končatín, ako aj chvoste je bohaté osrstenie – zástavy. Uši sú pokryté kučerami alebo hustou, zvlnenou srsťou, ktorá presahuje aj cez vnútorný okraj. Priestory medzi prstami má nemecký prepeličiar husto osrstené, ale srsť nemá byť príliš dlhá. Farba: chová sa v dvoch farebných rázoch:

1. jednofarebná hnedá, zriedkavejšie aj červená*, často s bielymi alebo belavými znakmi na hrudi a prstoch.
2. hnedý, zriedkavejšie aj červený* sivko, základom sú hnedé, príp. červené* chlpy husto premiešané s bielymi, často s hnedou, príp. červenou* hlavou a platňami a plášťom cez celý chrbát. Do tohto farebného rázu patria aj strakoše so základnou farbou bielou a veľkými hnedými, príp. červenými* platňami a tigre, pri ktorých je základná biela navyše postriekaná alebo bodkované hnedými, príp. červenými chumáčmi srsti, i keď pochádzajú z jednofarebných rodičov.

Pri oboch rázoch sa vyskytujú červené* znaky (pálenie) nad očami, na papuli, končatinách a okolo konečníka.

Veľkosť a hmotnosť Výška v kohútiku: psy 45–54 cm, sučky 45–51. Hmotnosť: kolísa podľa veľkosti, približne medzi 18–25 kg, sučky sú o niečo ľahšie ako psy.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.

• výrazný čelový sklon,
• príliš spustené, otvorené pysky,
• chýbanie jedného premolára,
• nie pevne priliehajúce viečka,
• príliš úzke zvukovody
• sudovitý hrudník,
• vysokonohá, nízkonohá stavba,
• riedka, preriedená alebo hodvábna srsť, málo osrstené brucho, kožené uši,
• výška a hmotnosť pod a nad stanovenú mieru.

Hrubé chyby:

• chorobné zmeny kože (dermatitída, atópia),
• chýbajúce zuby (okrem 1×P1).

Vylučujúce chyby:

• slabá povaha, strach zo streľby a zveri,
• hrubé chyby zhryzu (predhryz, podhryz, krížový zhryz).
• ektropium, entropium,
• čierna farba srsti.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.

• sem patria všetky vyskytujúce sa červené varianty (líščia, srnčia alebo jelenia červená)