Na pôvod poľovných španielov neexistuje jednoznačný názor a dnes existujú 2 pohľady na históriu španielov.
Prvý názor tvrdí, že španiel je považovaný za psa zo Španielska a privezený do Veľkej Británie Rimanmi počas panovania Júlia Caesara. V tých časoch bolo zaužívané jedno z dvoch mien "Espagnol" - francúzsky názov pre Španielsko, alebo "Hispania;Espanir" - latinský názov, ktorý v preklade znamená pobrežie - zem králikov).
Druhý názor spájaja názov španiel so slovíčkom "span" z Kartága, kde takto označovali divého králika, keďže tieto psy boli využívané pri love králikov (španiel = pes loviaci králiky).
V 14.stor., počas kraľovania Henricha IV.,- Geoffrey Chancer(1340-1400) vo svojich "Cantenburských poviedkach" a Count Gaston de Foix(+1391) v knihe "Kniha o love"(1387) písali o športových psoch, ktoré boli zároveň aj dobrými spoločníkmi, opisovali ich pracovné schopnosti, hlavne pri love vtáčej zveri a štvaní zveri.
Niečo z rukopisu Counta Gastona de Foix: "Good falconary dog should have a big head and big body. Its colour should be light, because light coloured dogs are normally the best. Good spaniel´s coat may not be too wire-haired, but the top coat should be firm. The temperament of these dogs should include a big love to their masters and they should follow this master without losing his footprints. They are good to have when hunting water birds, because they swim well and can follow diving birds." Čo vo voľnom preklade znamená:
"Dobrý sokoliarsky pes by mal mať veľkú hlavu a veľké telo. Jeho farba by mala byť svetlá, pretože svetlo sfarbené psy sú prirodzene najlepšie. Osrstenie dobrého španiela by nemalo byť príliš drôtosrsté, ale vrchná srsť by mala byť tuhá. Povaha týchto psov by mala zahŕňať veľkú lásku k majiteľovi a stopu svojho pána by nemali nikdy stratiť. Španiele sú dobré pri poľovačke na vodné vtáctvo, pretože sú vynikajúci plavci a dokážu sledovať aj potápajúcich sa vtákov."
V 16.storočí významný Dr. Johanes Caius (vlastným menom John Keyese); lekár Eduarda VI. A neskôr kráľovnej Alžbety I., španiele rozdelil na dve skupiny:
-
vodné(water´s)
-
pozemné (land´s)
Napísal viacero diel, v ktorých opísal niekoľko plemien španielov.
V 16. až 19.stor boli španiele delené na "cocking" a "springing" španiele. Neboli však známe plemená ako napríklad Sussex španiel, tieto dva pojmy „cocking“ a „springing“ rozlišovali španiele podľa výšky, váhy, poľovného využitia a nie podľa krvnej línie a plemena!
V 17. storočí nastal veľký rozmach používania strelných zbraní pri poľovačkách a v tomto období začali španiele výraznejšie poukazovať na svoju hodnotu. Poľovníci ich cvičili nielen na sliedenie a vypichnutie zveri, ale aj na prinášanie, takže boli veľmi nápomocné aj po odstrelení zveri. Od tohto obdobia boli španiele trénované a začali byť označované ako jedny z najvhodnejších poľovných plemien na celom svete.
Okolo roku 1800 sa španiele prestávali deliť podľa váhy a výšky, ale boli už známe plemená ako kokeršpaniel, špringeršpaniel, welššpringeršpaniel.
Za nepochybného predchodcu moderného anglického špringeršpaniela sa považuje Norfolk španiel, ktorý sa vyčlenil spolu s ďalšími plemenami po rozdelení "springing" španiela.
Ako Norfolk španiel vyzeral?
Meno má podľa svojho "zakladateľa" vojvodu z Norfolku, ktorý celý svoj život venoval týmto psom. Norfolk španiel mal biele sfarbenie s tmavohnedými alebo čiernymi odznakmi. Ušľachtilá bola biela lysinka na hlave a biely koniec chvosta. Jeho výška bola okolo 48cm. V roku 1900 sa Norfolk španiel objavil aj na výstave a okolo roku 1905 takmer vyhynul.
V roku 1885 bol založený Klub chovateľov španielov v Anglicku a v 20. stor.sa začína rozvoj jednotlivých moderných plemien španielov.
