Dysplázia bedrového kĺbu (DBK) je dedične podmienené ochorenie, ktoré je charakteristické abnormálnym utváraním acetabula a hlavice stehnovej kosti a je spojené s artrózou až luxáciou kĺbu. Vyskytuje sa u rôznych plemien psov, avšak závažné zmeny sa spájajú s veľkými (napr. nemecký ovčiak, labradorský retriever) a obrími plemenami (napr. novofundlandský pes, bernardín), u ktorých je na kostru a kĺby v období rastu kladená vysoká zaťaž, vzhľadom na rýchly rast a rýchle zväčšenie hmotnosti v porovnaní s ľahšími plemenami (anglický kokeršpaniel, anglický špringeršpaniel, welšský špringeršpaniel). Bedrový kĺb patrí medzi tzv. guľové kĺby, ktorý sú tvorené kĺbovou jamkou (acetabulum) v panve a hlavicou stehnovej kosti(femur). Hlavica stehnovej kosti zapadá do jamky a na povrchu oboch týchto kĺbových plôch sa nachádza chrupavka, ktorá zabezpečuje pružnosť kĺbov a chráni kosti pred opotrebením. Za zmienku stojí aj väzivové spojenie v kĺbe a šľachy a svaly nad týmto kĺbom. V zdravom bedrovom kĺbe polguľovitá hlavica stehnovej kosti veľmi pevne zapadá do kĺbovej jamky. Záťaž je rovnomerne rozložená na celú plochu kĺbu a jamky. Pri postihnutí bedrového kĺbu hlavica stehnovej kosti a kĺbová jamka nie je dostatočne vyvinutá, spojenie je nestabilné, voľnejšie (laxné). Záťaž preto nie je rovnomerne rozložená a niektorá časť hlavice a jamky je preťažovaná. Dráždenie chrupavky, preťažením kĺbového púzdra a väzov, má za následok artritídu a bolestivosť. Neskôr sa začínajú prejavovať ireverzibilné degeneratívne zmeny na kĺboch.
Genetika nepustí
Na vzniku dysplázie bedrových kĺbov sa podieľa mnoho génov (tzv. polygénna dedičnosť) určujúcich utváranie samotných súčastí kĺbu (kĺbovej jamky a hlavice) – ich veľkosť a tvar. Je preto nevyhnutné pri výbere chovných párov prihliadať na túto skutočnosť. Ak spájame dva jedince s pozitívnym nálezom DBK s veľkou pravdepodobnosťou sa DBK vyskytne aj v potomstve. Toto spojenie môže však dať aj určité percento potomstva bez nálezu DBK. Ak sa spoja dva jedince s negatívnym nálezom DBK, je veľká pravdepodobnosť, že potomstvo DBK mať nebude. Avšak môže sa stať, že jeden alebo oba "zdravé" jedince sú prenášačmi génov podmieňujúcich vznik DBK. A aj keď sa u nich DBK neprejaví, prenesú tieto gény na potomkov, u ktorých sa dysplázia bedrového kĺbu prejaviť môže. Keďže koeficient dedivosti DBK kolíše medzi 0,2 – 0,6 (teda 20 - 60%) nemalý vplyv na vývoj ochorenia majú aj iné faktory (40-80%):
- Podmienky chovu
- Plemeno – vek, rýchlosť rastu, telesná konštitúcia, hmotnosť, hormonálna nerovnováha a i.
- Výživa - ochorenie môže človek zapríčiniť nielen vtedy ak psovi nedá dostatočnú výživu v krmive, ale aj pri nadmernom prísune výživných látok. Šteňatá a mladé psy nikdy neprekrmujme. Psa by sme mali kŕmiť kvalitnou stravou s vyváženým pomerom vápnika a fosforu a dostatočným množstvom bielkovín. Treba dávať pozor na množstvo tuku v potrave. Ďalej si všímame aj vitamíny a ďalšie minerálne látky obsiahnuté v krmive.
- Pohyb- šteňa a mladého psa nepreťažujme, nechajme mu voľnosť bez zbytočnej záťaže, do pol roka nepraktizujme náročné a dlhé prechádzky. Do jedného roka veku psa by mal mať výbeh na mäkkom a pružnom povrchu (napr. tráva). Nie je vhodné aby bol pes celý čas napr. na betónovom povrchu.
- Ďalšie faktory - treba dávať pozor na to, aby sa kĺby mladého psa príliš nepodchladili - toto taktiež môže prispieť k problémom s kĺbmi.
V ďalšej časti článku na tému dysplázie sa zmienime o vývine samotného ochorenia od narodenia šteniatka a o klinických príznakoch, ktoré môže spozorovať majiteľ psa.
