Leonberger je pri svojej výške 65 -80 cm a váhe od 40 - 80 kg zaraďovaný medzi veľké plemená, ale skôr by sme mohli uvádzať "obrie". Na základe delenia plemien schváleného Medzinárodnou kynologickou federáciou patrí leonberger do 2. skupiny - Pinče, bradáče, molosoidné a švajčiarske salašné psy. Tieto skutočnosti podporuje aj charakteristika plemena uvádzaná v jeho štandarde. Leonberger je veľmi veľký, silný, svalnatý, napriek tomu však elegantný pes. Najmä jedince mužského pohlavia sú silné a mohutné. Leonberger sa vyznačuje sebavedomým pokojom so živým temperamentom. Nie je plachý ani agresívny. Jeho chovanie je sebaisté a suverénne. Vyznačuje sa dobrou učenlivosťou a poslušnosťou.
Pre koho je toto plemeno vlastne vhodné? V podstate pre každého, kto má podmienky pre chov veľkého psa. Každý, kto má čas pre svojho psa, kto má dostatok priestoru a dôležitá je aj otázka materiálneho zaistenia. Obstaraním si veľkého psa, nielen leonbergra, vyvoláme určitý zásah do rodinného rozpočtu. Nejde len o obstarávaciu cenu šteniatka. Tá je len prvopočiatkom. Musíme zobrať do úvahy, že najmä u šteniatka do 1 roka, ktoré rastie sú vysoké nároky na kvalitné krmivo. Ďalšie výdavky vznikajú pri pravidelnom očkovaní, odčervení a prípravkoch proti vonkajším parazitom. Účelom tohto článku nie je odradiť prípadných záujemcov o veľké plemená, skôr má upozorniť aj na túto stránku chovu psov. Majiteľ leonbergra si musí uvedomiť, že svojho psa musí materiálne a citovo zabezpečiť počas 10 rokov a v niektorých prípadoch aj viac. Ďalším predpokladom pre dobré spolunažívanie človeka a veľkého psa sú aj určité fyzické schopnosti majiteľa. Vo všeobecnosti leonberger nepatrí medzi povahovo problémové plemená psov. Potrebuje správnu výchovu takisto ako aj malý pes. Nevyžaduje sa zvláštny výcvik. K dobrému nažívaniu stačia základné povely - sadni, ľahni a najmä privolanie. Sú však aj leonbergri, s ktorými majitelia absolvovali rôzne skúšky. Niektoré jedince sa dokonca zúčastňujú aj canisterapeutických aktivít.
Leonberger ako rodinný pes je príjemným partnerom, ktorého môžeme bez problémov brávať všade. Vyznačuje sa veľkou láskou k deťom. Vo všetkých životných situáciách je leonberger ako sprievodný pes oddaným, poslušným a nebojácnym kamarátom, ktorý si až do vysokého veku zachováva hravosť. Na svojom teritóriu je vynikajúcim a ostražitým strážcom. K svojmu správnemu vývoju však potrebuje nepretržitý styk s rodinou. Nie je teda vhodný na stráženie osamelých objektov a ani na trvalý pobyt v kotci.
Najvhodnejší pre chov leonbergra je dom so záhradou. Veľkosť záhrady nie je až taká dôležitá. Dostatok pohybu mu môžeme zabezpečiť pravidelnými prechádzkami, ktoré by mali byť bežné aj pre psa, ktorý sa pohybuje na pozemku s väčšou rozlohou. Vďaka jeho dlhej a hustej srsti môžeme leonbergra celoročne chovať vonku. Samozrejme, mali by sme mu zabezpečiť dostatočne veľkú a zateplenú búdu. Keď si pes zvykne na svoje okolie, obľúbi si určité miesta a začne ich využívať na ležanie. Je celkom vhodné, aby sme mu na tieto miesta dali podložku, poprípade ich aj zastrešili. Pobyt v kotci je pre leonbergra nevhodný a požívame ho jedine vo výnimočných prípadoch, keď psa potrebujeme na krátku dobu zavrieť. Ak je to možné, umožníme mu prístup aj do niektorých častí domu, napríklad verandy, kde môže spať. Vrcholom blaha každého psa je, pokiaľ sa môže pohybovať po záhrade ale aj dome. To je však neprijateľné pre milovníkov sterilnej čistoty. Ani pri maximálnom úsilí nie je možné docieliť koberce bez chlpov či nečistôt z vonku. Túto alternatívu však využívajú len skutoční nadšenci pre leonbergrov. Odmení ich potom pohľad na spokojne sa rozvaľujúceho miláčika uprostred obývačky, keď za oknami panuje pravé "psie" počasie.
Odpoveď, či doporučiť leona do bytu nie je jednoduchá. Prikláňam sa skôr k negatívnemu názoru. Existujú však prípady spokojne žijúcich leonbergrov v byte so svojimi majiteľmi. Zrejme záleží na veľkosti a polohe bytu a čas venovaný psovi je oveľa väčší. Do úvahy musíme brať aj zdravotnú stránku. Je dosť pravdepodobné, že pohyb niekoľkými poschodiami po schodoch správnemu vývoju opornej sústavy psa neprospeje. Musíme preto v tomto prípade rozvážiť všetky pre a proti.
Záujemcov o leonbergra často trápia otázky kedy a odkiaľ si ho zaobstarať. Odpoveďou na otázku kedy je: keď budeme mať na šteniatko čo najviac času. V dobe odberu (medzi siedmym a ôsmym týždňom) sa jedná o skutočné psie bábätko. Musíme počítať s tým, že tento bezbranný tvor si bude vyžadovať našu pozornosť a starostlivosť. Aj keď uvažujeme, že náš leonberger bude celoročne vonku, spočiatku by šteniatko malo byť s majiteľmi v dome. Najmä pokiaľ bolo šteniatko zaobstarané v chladných mesiacoch, o pobyte vonku ani neuvažujme. Vo všeobecnosti sa ako najvýhodnejšie pre odber javia jarné a letné mesiace. Vhodné je, aby aspoň spočiatku niekto so šteniatkom pobýval doma.
Odkiaľ si máme šteniatko leonbergra zaobstarať? Ako chovateľka v žiadnom prípade neodporúčam kúpu šteniatok bez preukazu pôvodu (viď články o šteniatkach na túto tému). Chovateľské stanice psov svoje vrhy inzerujú v odborných kynologických časopisoch, či na internete. Vhodné je navštíviť chovateľa, prezrieť si, v akých podmienkach šteniatka ale aj dospelé psy žijú a preveriť si jeho dôveryhodnosť.
Drahomíra Mráčková,
chovateľská stanica ENSSON BOHEMIA
