Leonberger

145 Leonberger

Krátky prehľad histórie: koncom tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov devätnásteho storočia skrížil Henrich Essig, mestský radca z Leonbergu pri Stuttgarte čiernobielu sučku novofundlandského psa s tzv. psom Barry z kláštornej nocľahárne Veľkého Sv. Bernarda. Neskôr bol prikrížený pyrenejský horský pes. Výsledkom boli veľmi veľké psy s prevažne dlhou, bielou srsťou. Essigovým cieľom bol pes podobný levovi. Lev je symbolom mesta Leonberg. Prvé psy, ktoré sa naozaj nazývali Leonberger, sa narodili v roku 1846. Spájali sa v nich najlepšie vlastnosti východiskových plemien. V krátkom čase bolo množstvo leonbergerov predaných do sveta ako symbol mesta Leonberg. Koncom 19. storočia bol v Bádensku-Wurttembersku uprednostňovaný ako pes pre sedliacke usadlosti. Jeho strážne a ťažné vlastnosti sa stali známymi. Počas oboch vojen a v ťažkých povojnových časoch drasticky klesol počet leonbergerov. Dnes je leonberger výborným rodinným psom, ktorý sa vyrovnal so všetkými požiadavkami súčasného sveta.

Celkový vzhľad: zodpovedá pôvodným nárokom na leonbergera, je to veľmi veľký pes, mohutný, silný, svalnatý a predsa elegantný. Vyznačuje sa harmonickou telesnou stavbou, sebavedomým pokojom a živým temperamentom. Zvlášť samce sú mohutné a plné sily. Proporcie: výška v kohútiku je k dĺžke trupu v pomere 9:10, hĺbka hrudníka sa blíži polovici výšky. Povaha a charakter: ako rodinný pes je leonberger v dnešných bytových a životných podmienkach príjemným partnerom, ktorého možno bez problémov brať všade so sebou a ktorý sa vyznačuje mimoriadne priateľským vzťahom k deťom. Nie je plachý ani agresívny. Ako sprievodný pes je príjemným, poslušným a neohrozeným spoločníkom v každej životnej situácii. K uprednostňovaným vlastnostiam patria: sebavedomie a suverénna miernosť, stredný temperament (aj chuť do hry), schopnosť podriadiť sa, učenlivosť a pozornosť, nevšímavosť k hluku.

Hlava: je hlbšia ako široká a skôr podlhovastá ako okrúhla, pomer papule k temenu je 1:1. Koža všade prilieha, netvorí záhyby. Temeno: z profilu a spredu je mierne klenuté, v pomere k trupu a končatinám zodpovedajúco mohutné, ale nie ťažké. Zadná časť nie je výrazne širšia ako časť v úrovni očí. Čelový sklon: jasne poznateľný, ale primerane vyvinutý. Tvárová časť Ňucháč: vždy čierny. Papuľa: skôr dlhá, nie špicatá, chrbát nosa rovnomerne široký, nemá byť preliačený, skôr mierne klenutý (rímsky nos). Pysky: priliehavé, čierne, kútiky uzavreté. Čeľuste, chrup: mohutné čeľuste s perfektným pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, horný rad rezákov bez medzery presahuje cez spodný a zuby sú kolmé na čeľusť, so štyridsiatimi dvoma zubami podľa zubnej normy (chýbanie M3 sa toleruje), kliešťový zhryz je prípustný, v spodnej čeľusti nesmie byť zhrubnutie pri očných zuboch. Líca: iba málo vyvinuté. Oči: od svetlohnedej po tmavohnedú, stredne veľké, oválneho tvaru, ani vpadnuté ani vypúlené, ani blízko seba ani príliš ďaleko umiestnené. Viečka priliehajú, žmurku nie je vidieť, bielok nemá byť začervenaný. Uši: vysoko a nie príliš vzadu osadené, visiace, stredne veľké, priliehavo mäsité. Krk: prechádza v miernom oblúku bez výrazného nasadenia plynule do kohútika, skôr podlhovastý ako zavalitý, bez voľnej kože alebo laloka.

Telo Kohútik: výrazný, zvlášť pri samcoch. Chrbát: pevný, rovný, široký. Bedrá: široké, mocné, svalnaté. Kríže: široké, relatívne dlhé, jemne zaoblené, plynule prechádzajú do koreňa chvosta, nesmú byť prestavané. Hrudník: široký, hlboký, dosahuje aspoň po lakte, nemá byť súdkovitý, ale skôr oválny. Spodná línia: iba mierne vtiahnutá.

Chvost: veľmi bohato osrstený, v pokoji voľne visí, aj v pohybe je iba mierne zahnutý, nemá byť nesený nad líniou chrbta.

Končatiny: veľmi silné, zvlášť pri samcoch. Predok Končatiny: rovné, paralelné a nie príliš úzko postavené. Plecia, ramená: dlhé, šikmo položené, zvierajú nie príliš tupý uhol, svalnaté, lakte priliehajú. Nadprstia: mocné, pevné, pri pohľade spredu rovné, pri pohľade zboku stoja takmer zvislo. Labky: nemajú byť vtočené ani vytočené, sú zaokrúhlené, uzavreté, dobre klenuté prsty, čierne vankúšiky. Zadok Končatiny: pri pohľade zozadu nemajú byť úzko postavené, sú rovnobežné, päty a labky nemajú byť vtočené ani vytočené, vlčie pazúriky sa musia odstrániť. Panva: šikmo umiestnená. Stehná: dosť dlhé, šikmo postavené, svalnaté. Kolenný kĺb zviera výrazný uhol. Päty: mocné, výrazný uhol medzi predkolením a podpätím. Labky: smerujú rovno dopredu, iba mierne podlhovasté, klenuté prsty, čierne vankúšiky. Pohyb: výdatný, rovnomerný priebeh pri všetkých druhoch pohybu, výdatné vykračovanie a dobrý záber tak v kroku, ako aj v kluse, priamy posun končatín.

Osrstenie Vlastnosti srsti: stredne mäkká až hrubá, dostatočne dlhá, priliehavá, nemá odstávať, napriek hustej podsade všade zreteľné tvary stavby, rovná, mierne zvlnená sa ešte povoľuje, na krku a hrudi tvorí zvlášť pri samcoch hrivu, výrazné zástavy (strapce) na predných a nohavice na zadných končatinách. Farba: levia žltá, červená, červenohnedá, tiež piesková, plavá alebo krémová a všetky ich kombinácie, vždy s čiernou maskou. Čierne konce chlpov sú prípustné, čierna však nesmie určovať základnú farbu psa. Zosvetlenie farby na spodnej strane chvosta, na krku, na zástavách predných a nohaviciach zadných končatín nesmie byť také výrazné, aby rušilo harmóniu so základnou farbou. Malá biela škvrna na hrudi, biely pásik alebo biele chlpy na prstoch sa tolerujú.

Výška v kohútiku: psy 72–80 cm, požadovaná miera je 76 cm, sučky 65–75 cm, požadovaná miera je 70 cm.

Chyby: malá odchýlka od uvedeného je nedostatok, veľká sa má hodnotiť ako chyba. Hodnotenie má priamo závisieť od veľkosti odchýlky a má brať do úvahy, ako veľmi ovplyvňuje podstatu (predovšetkým povahu, typ, harmóniu, pohyb).

Vylučujúce chyby: plaché a agresívne psy, výrazné anatomické chyby (napr. výrazný kravský postoj, výrazný kaprí chrbát, veľmi voľný chrbát, extrémne vytočené končatiny, úplne nedostatočné zauhlenie pliec, kolien, lakťov a piat). Chýbajúce zuby, predhryz, podhryz, iné chyby chrupu. Nedostatočná výška. Stočený alebo príliš vysoko zatočený chvost. Kučeravá alebo veľmi zvlnená srsť. Chybné sfarbenie, ako hnedá s hnedým ňucháčom a vankúšikmi, čierna s pálením, čierna, strieborná, diviačia. Úplne chýbajúca maska. Hnedý ňucháč, hnedé vankúšiky. Silná strata pigmentu na pyskoch. Oči, ktoré nemajú hnedú dúhovku. Príliš veľa bielej (biele prsty až po kĺby nadprstia, škvrna na hrudi väčšia ako dlaň, biela na iných miestach). Entropium, ektropium.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.